Kateřina Tučková: Žítkovské bohyne

Mladá česká historička Kateřina Tučková sa vo svojej knihe rozhodla venovať pozornosť výskumu žien so zvláštnymi liečiteľskými a vešteckými schopnosťami, ktoré ešte v minulom storočí žili a pôsobili na Morave, v lesoch Bielych Karpát. Nehostinná oblasť Moravských Kopaníc v sebe ukrýva mnohé tajomstvá, ktoré autorka postupne odkrýva v úspešnej knihe Žítkovské bohyne.

V pohanskch časoch to boi uctievané kňažky a vedmy, ktoré stáli na čele spoločenského rebríčka a pre svoju múdrosť a schopnosti požívali úctu spoločenstva, v ktorom žili. V stredoveku si ich na mušku zobrala cirkev, ktorá v nich videla nebezpečnú konkurenciu, nepriateľa kresťanskej viery. Nasledovali kruté inkvizičné procesy a upaľovanie na hranici, v lepšom prípade stínanie, pre údajné vykonávanie čierne mágie a paktovanie s diablom. Tak sa v stredoveku vysporadúvali s múdrymi liečiteľkami, pre ktoré vymysleli označenie čarodejnice, či bosorky. Cirkevnej invizícii za obeť padlo mnoho nevinných žien. Tie, čo prežili, odovzdávali svoje schopnosti z pokolenia na pokolenie a ich rodová línia sa podľa prieskumov Kateřiny Tučkovej zachovala až do 20. storočia.

Na horských pláňach Bielych Karpát sa údajne pretínajú siločiary minulosti. V tomto zvláštnom, ba priam magickom kraji sa podarilo prežiť niekoľkým rodom, ktorých ženy boli nositeľkami mimoriadnych schopností. Pomáhali ľudom liečiť choroby tela i duše, videli do budúcnosti, dokázali pričarovať lásku. Volali Ich bohyňami a ich činnosť sa označovala ako bohovanie. Zarážajúce je, že ich praktiky sa od pohanských čias takmer vôbec nezmenili, avšak vplyvom kresťanstva zahrnuli do bohovania aj pomoc kresťanského Boha. Všetko to boli silno veriace ženy, napriek tomu ich činnosť a schopnosti cirkev stále nedokázala prijať a dodnes ju považuje za neakceptovateľnú. Kruté prenasledovanie a inkvizičné procesy ich už síce neohrozovali, no ani v dvadsiatom storočí nemali pokoj. Počas druhej svetovej vojny sa dostali do pozornosti nacistov, ktorí sa ich snažili využiť v rámci svojej germanizačnej propagandy. Historické archívy v Čechách, na Slovensku, aj v Poľsku obsahujú dôkazy, že žítkovské bohyne boli predmetom dlhodobého vážneho výskumu špeciálneho oddelenia SS.

Pozornosť, ktorú nacisti bohyniam venovali a ich ochranná ruka počas trvania druhej svetovej vojny sa stali neskôr tŕňom v oku novému režimu. Komunisti ľudové liečiteľky obvinili zo spolupráce s nacistickým Nemeckom a pridali aj obvinenia zo šírenia tmárstva a bludárstva. Režimom označené nepriateľky štátu sa dostali pod drobnohľad štátnej bezpečnosti. V archívoch Štb je možné nájsť množstvo záznamov z ich vypočúvaní. Kateřina Tučková historické fakty o liečiteľkách z Moravských Kopaníc pretransformovala do zaujímavej románovej podoby.

Hlavná predstaviteľka románu Dora Idesová, posledná z rodu bohýň, po strašnej rodinnej tragédii vyrastala spolu so svojím postihnutým bratom Jakubom u svojej tety Terézie Surmenovej. Hoci Surmena bola na Žítkovej vyhľadávanou liečiteľkou, Doru do tohto remesla nestihla zaučiť. Napriek tomu Dora zostala s osudom žítkovských žien spätá a svoj život sa rozhodla zasvätiť ich výskumu, ktorý zhrnula v obsiahlej výskumnej práci.

Dielo Kateřiy Tučkovej Žítkovské bohyne je jedinečným spojením historických faktov s románovou fikciou. Fakty a fikcia sa zlievajú dokopy tak prirodzene, že máte problém jednoznačne určiť, čo je čo. Je Dora Idesová naozaj iba autorkiným výtvorom, alebo je to reálna postava, posledná žítkovská bohyňa? Sú prepísané záznamy z archvívov skutočné, alebo je to len autorkina konštrukcia? Je to fiktívny román, ktorý čerpá inšpiráciu z historických prameňov, alebo sú to historické fakty podané v čitateľsky prijateľnej románovej podobe? Mali žítkovské ženy naozaj mimoriadne schopnosti, alebo je to len otázka viery liečených ľudí, náhod a skreslených ústnych podaní? Na tieto a podobné otázky si každý čitateľ musí odpovedať sám. Je len na ňom, ako celý príbeh zoberie, aj ako si vysvetlí otvorený koniec románu, ktorý je, mimochodom, tiež geniálny. Kniha Žítkovské bohyne je jednou z tých, čo sa čítajú jedným dychom. Je pútavá, ba určitým zvláštnym spôsobom aj napínavá. Z hľadiska obsahu a poctivosti spracovania je to jedna z najlepších kníh, aké som čítala.

Mnohí čitatelia predo mnou chválili český originál. Keďže som čítala len slovenský preklad, nemám s čím porovnávať. Pripúšťam, že vzhľadom na umiestnenie deja český jazyk môže pridať na atmosfére románu, ale slovenskej verzii podľa mňa nič nechýba. V každom prípade, čítať v knihu v českom jazyku pre slovenského čitateľa nie je prekážkou, takže je opäť na jednotlivcovi, ako sa rozhodne. Obe jazykové verzie nájdete na pultoch kníhkupectiev.

Žítkovské bohyne

10

Celkový dojem

10.0/10

Nevšednosť témy

10.0/10

Presvedčivosť príbehu

10.0/10

Udržanie čitateľovej pozornosti

10.0/10

Výchovná a vzdelávacia funkcia

10.0/10

Pozitíva

  • Prirodzené spojenie faktov a fikcie,
  • Jednoduchý a zrozumiteľný štýl
  • Otvorený koniec
  • Poctivé spracovanie
  • Nevšednosť témy

Negatíva

  • Žiadne

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *