Frederik Backman: Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa

Stalo sa vám už niekedy, že ste po dočítaní nejakej knihy túžili spoznať autora osobne? Mne sa to stalo po dočítaní švédskeho románu Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa. Ak totiž platí, že dielo je vždy tak trochu zrkadlom autorovej duše, potom Frederik Backman je mimoriadne vtipný, empatický a výnimočný človek, ktorého fascinuje inakosť a nebojí sa to dať najavo. 

O tom, že najmrazivejšie krimi romány pochádzajú zo severských krajín, niet vôbec pochýb. Švédi Jo Nesbo, Lars Kepler, Camilla Läckberg  či Henning Mankell vytvorili príbehy, ktoré si získali srdcia čitateľov po celom svete. Lenže severania dokážu písať nielen napínavé trilery, ale vedia vyčariť aj úsmev na tvári a popri tom čitateľa nenásilne dovzdelať. Spomeňte si napríklad na zbierku románov Jonasa Jonassona počnúc Storočným starčekom a končiac (aspoň zatiaľ) Pomstou, ktoré považujem za vtipné učebnice histórie, politiky, sociológie, či výtvarného umenia. 

Frederik Backman je ďalší Švéd, ktorý ma presvedčil, že vie písať. Vtipne, pútavo, rozumne a hlavne, jeho dielo má myšlienku. “Byť výnimočný je najlepší spôsob, ako byť iný.” Citát z knihy, ktoré Vydavateľstvo IKAR zvolilo na obálku slovenského prekladu švédskeho románu Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa, do bodky vystihuje autorov odkaz. V románe o nekonvenčnej babičke a jej výnimočnej vnučke prináša autor čitateľom vzácnu lekciu o inakosti a tolerancii. 

Frederik Backman - Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa

Sedemročná Elsa je iná, ako ostatné deti. Medzi rovesníkmi nemá priateľov a pretože sa vymyká predstavám o normálnosti, v škole je obľúbeným terčom prenasledovania a šikany. Elsa má však obrovské šťastie, pretože má neobyčajnú babičku, ktorá jej pomáha bojovať so strachom a nočnými morami. Ich spoločné púte do Ríše polobdenia-polosna Else pomáhajú zvládať problémy bežného života. Lenže jedného dňa sa babička zo spoločnej cesty nevráti. Vnučke zanechá listy, ktoré musí doručiť vybraným adresátom. A tak sa začína Elsina dobrodružná cesta za vzácnym pokladom…

Inakosť ma fascinuje. Mám rada ľudí, ktorí dokážu prekročiť svoj vlastný tieň. Stotožňujem sa so ženami, ktoré sa neboja žiť, tak ako to cítia. Nie primerane veku a zaužívaným stereotypom, ale primerane svojim túžbam. Sympatizujem s mužmi, ktorí sa nehanbia plakať. Odlišná farba pleti u mňa nevzbudzuje strach, ani nenávisť. Naopak, prebúdza vo mne zvedavosť. Práve preto ma téma románu o výnimočnosti inakosti mimoriadne zaujala. Kniha Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa však nie je iba o inakosti, ale aj o spletitosti a zložitosti medziľudských vzťahov. 

V nájomnom dome, kde býva Elsa s mamou a jej priateľom Georgom, ktorého zbožňujú všetci okrem Elsy, žijú rôzni ľudia. Nekonvenčná babička so strelenými nápadmi, “neznesiteľná babizňa” Britt-Marie posadnutá pravidlami a jej večne pracujúci manžel Kent, ušomraný taxikár Alf, ožranka v čiernej sukni, mama, ktorej všetko padá z rúk a jej malý syn so syndrómom, Monštrum v kapucni, ktorého sa všetci boja, stelesnená dobrota Maud s manželom Lenartom – nevyliečiteľným kávičkárom a ich “poľudštený” bišónik a v neposlednom rade obrovský čierny vlkodav, bývajúci vo vlastnom byte. Autor všetky tieto postavy použil do svojej lekcie o tolerancii, vzájomnom pochopení a rešpekte. Tak, ako veci nie sú iba čierne a biele, ani ľudia nie sú iba dobrí a zlí. Každý z nás má svoje bolesti a tajomstvá, ktoré, či si to uvedomujeme, alebo nie, ovplyvňujú to, ako sa navonok správame, ale najmä, ako nás vníma okolie. 

A v neposlednom rade je táto kniha aj o odpúšťaní. Nikto nie je úplne bez chýb. Je potrebné naučiť sa tie vlastné priznať a tie cudzie zase odpustiť. 
Keďže hlavnou hrdinkou príbehu je sedemročné dievča, Frederik Backman tomu prispôsobil aj štýl písania. Z románu je cítiť hravosť, detská zvedavosť a bezprostrednosť. Pri čítaní si na svoje prídu fanúšikovia Harryho Pottera aj superhrdinov. A keďže je príbeh popretkávaný rozprávkami z Riše polobdenia-polosna, nebála by som sa túto knihu podsunúť aj malému čitateľovi. Myslím si, že pre vnímavé desaťročné dieťa by román Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa, mohol byť celkom poučným a zábavným zážitkom. Mimochodom, keď raz budem mať vlastné vnúčatá, chcela by som byť presne takou istou “šiši” babičkou, ako bola tá Elsina. Dúfam, že na to budem mať “gule”.

Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa

9.6

Atraktívnosť témy

10.0/10

Presvedčivosť príbehu

10.0/10

Udržanie čitateľovej pozornosti

9.0/10

Prekvapivé momenty

9.0/10

Záver knihy / Vyvrcholenie príbehu

10.0/10

Pozitíva

  • humorne ladený príbeh
  • napätie a prekvapivé rozuzlenia
  • kniha pre dospelých je vďaka zvolenej forme vhodná aj pre mladšieho čitateľa
  • román ponúka možnosti na zamyslenie, ale aj oddych

Negatíva

  • niektoré pasáže sa mi miestami zdali trochu rozvláčne - hlavne tie rozprávkové

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *