Denník Anny Frankovej

Denník Anny Frankovej ma očaril, chytil za srdce a zanechal vo mne hlboký dojem. Venovala som sa mu dlho, pozorne a poctivo, aby mi neušiel ani jediný detail. Určite to nepreženiem, ak poviem, že je to jedna z najlepších kníh, aké som kedy čítala. A to napriek tomu (alebo možno práve preto) že ju písalo mladé dievča vo veku trinásť až pätnásť rokov.

Dennik Anny FrankovejAnna Franková sa narodila v júni 1929 vo Frankfurte nad Mohanom. V roku 1933 sa rodina Frankovcov rozhodla pre útek do Holandska, pretože sa v Nemecku prestali cítiť bezpečne. Nemecká armáda však o sedem rokov neskôr vtrhla aj do ich nového domova a aj tam začali platiť rasové zákony. Keď Anninej sestre Margot v júli 1942 doručili povolanie do pracovného tábora, rodina sa ukryla v sklade budovy na ulici Prisengracht 263 v Amsterdame. Neskôr k nim pribudla rodina Hermana van Pels so synom Petrom (Anna ich v denníku nazýva van Daanovci) a ešte neskôr doktor Fritz Pfeffer (v Anninom denníku doktor Dussel). Za dverami s otočnou knižnicou sa týchto osem ľudí vďaka pomoci štyroch verných holandských priateľov ukrývalo od júla 1942 až do augusta 1944, keď bol ich úkryt odhalený. Jednotky SS ich všetkých odviezli do koncentračných táborov. Jediný, kto prežil, bol Annin otec Otto Frank, ktorý sa už v roku 1947 zaslúžil o prvé vydanie dcérinho denníka.

Anna dostala zápisník v júni 1942 ako darček k trinástym narodeninám. Teda iba pár dní predtým, ako bola spolu s rodinou nútená odísť do pripraveného úkrytu. V listoch, ktoré písala sama sebe, zaznamenávala všetko, čo sa okolo nej dialo. K informáciám zvonku sa dostávala vďaka rozhlasovému príjmaču a rozprávaniu holandských priateľov, ktorí im počas dvoch ťažkých rokov neúnavne pomáhali prežiť, pričom vážne riskovali svoje vlastné životy. Anna následne takto získané informácie zapisovala do denníka spolu s vlastnými úvahami.
(pokračovanie článku nižšie)
[yuzo_related]

Okrem toho sa na mnohých stranách veľmi podrobne venuje popisom každodennej činnosti obyvateľov “zadného domu”, vďaka čomu sa veľa dozvedáme o vzájomných vzťahoch, ovplyvnených nespočenými konfliktnými situáciami, hádkami a z pohľadu mladého dievčaťa často malicherným spormi. Dozvedáme sa, kedy a čo jedli, ako trávili deň, čo čítali, ako sa vzdelávali, o čom sa rozprávali, či ako riešili problematické situácie súvisiace s chodom tajnej “domácnosti.” Tieto opisy však v žiadnom prípade nie sú nudné, či suchopárne. Naopak, často sú podfarbené vtipnými poznámkami, aké by ste v danej situácii vôbec nečakali.

Denník slúžil Anne na to, aby sa dokázala vysporiadať aj s vlastným dospievaním, s pocitom osamelosti a nepochopenia zo strany dospelých, ktoré pubertálny vek so sebou prináša. A tak sme svedkami dospievania v “priamom prenose.” Anna denníku odhaľuje svoju dušu, vyznáva sa zo svojho problematického vzťahu k matke, prežíva prvú lásku aj sklamania zo svojho okolia, zo samej seba aj z doby, v ktorej žije.

Ak očakávate pochmúrny príbeh plný sĺz a utrpenia, budete prekvapení. Je obdivuhodné ako sa mladé dievča z dobre situovanej a finančne zabezpečenej rodiny dokázalo vysporiadať s neočakávanou náročnou životnou situáciou. Annine listy sú plné optimizmu, mladého elánu, plánov do budúcnosti aj vtipných poznámok na adresu spolubývajúcich. Samozrejme, nie vždy a v každej situácii. V knihe narazíte aj na veľmi vážne pasáže a obdivuhodne zrelé úvahy o dobe, medziľudských vzťahoch a vnútornom boji mladého človeka dva roky zatvoreného v dome, z ktorého vedie jediná cesta von a to priamo do nacistických vyhladzovacích táborov.

Počas dvoch rokov v úkryte sa z malého dievčaťa vyformovala silná a zrelá osobnosť, plná cieľavedomých plánov do budúcnosti. Osud to, žiaľ, zariadil inak a Anna odišla z tohto sveta vo veku nedožitých 16 rokov. Som presvedčená, že keby to bola prežila, svet by o nej ešte veľa počul. Anna svoje odvážne plány nemohla zrealizovať, no aj tento jej denník je vzácnym historickým pokladom, ktorý by mal slúžiť ako memento pre našu generáciu a aj tie ďalšie, ktoré prídu po nás.

Počas čítania som si ceruzkou značila pasáže, ktoré som chcela citovať v tejto recenzii. Boli to krásne myšlienky a úvahy, ktoré ma oslovili, či neobyčajne zrelé životné postoje, ktoré boli v ostrom protiklade s autorkiným vekom. Napokon sa tých podčiarknutých pasáži nazbieralo také množstvo, že som si nevedela vybrať. A tak som napokon nepoužila ani jeden citát a namiesto toho mám iba jedno odporúčanie: Prečítajte si Denník Anny Frankovej, určite chytí za srdce aj vás. A viete čo? Pokojne ho posuňte aj deťom. Ten môj už putuje do rúk mojej trinásťročnej dcéry. Som presvedčená, že sa jej bude páčiť.

Život Anny Frankovej bol niekoľkokrát spracovaný aj do filmovej podoby. Pozrite si ukážku jedného z nich.

Denník Anny Frankovej

10

Celkový dojem

10.0/10

Aktuálnosť témy

10.0/10

Presvedčivosť príbehu

10.0/10

Udržanie čitateľovej pozornosti

10.0/10

Výchovná a vzdelávacia funkcia

10.0/10

Pozitíva

  • Očité svedectvo o jednej z najstrašnejších etáp ľudskej histórie,
  • Krásne formulované myšlienky, ktoré vychádzajú z čistej detskej duše
  • Problematika dospievania očami dieťaťa,
  • Odkazy na zaujímavé literárne diela môžu slúžiť ako inšpirácia

Negatíva

  • Tejto knihe nemám čo vytknúť

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.