Tamara Tainová: Dievča, ktoré sa bálo sovy

Slovenskú autorku Tamaru Tainovú láka otvárať tabuizované a kontroverzné témy, čo u čitateľa automaticky vyvoláva zvedavosť. Navyše otvorenosť, emócie a empatia voči knižným hrdinom dodávajú jej knihám potrebnú dávku korenia, aby boli čitateľsky zaujímavé. Dievča, ktoré sa bálo sovy je v poradí druhým dielom Tamary Tainovej, ktoré som zaradila do môjho čitateľského denníka.

Na začiatok by som chcela povedať, že patrím do skupiny čitateľov obľubujúcich detektívky, krimiromány a mrazivé trillery s poriadnou dávkou napätia a s minimálnymi množstvom opisných pasáží. Práve pri takýchto knihách si viem paradoxne najlepšie oddýchnuť. Ak majú navyše otvorený koniec, som priam vo vytržení. Prečo to spomínam? Pretože Dievča, ktoré sa bálo sovy, do tejto kategórie absolútne nezapadá. Táto kniha je, podobne ako to bolo v románe To prejde, vystavaná skôr na emóciách a vnútornom prežívaní postáv. Aj v tomto prípade dej slúži iba ako podporný prostriedok na spojenie osobných príbehov jednotlivých hrdinov románu.

Mladá žena Lea žije veľmi osamelo. Jej život a vzťahy sú poznačené matkinou vážnou psychickou chorobou. Maličkým svetielkom nádeje je pre ňu mladý kolega Tony, ale ani jemu sa nedokáže úplne otvoriť a zdôveriť sa mu s ťažkou rodinnou situáciou. Potom však spozná skupinu podobných “stroskotancov”, z ktorých každý nesie nejaké bremeno. Vďaka nim Lea postupne nachádza cestu k vlastnému oslobodeniu.

Dá sa povedať, že leitmotívom najnovšieho románu Tamary Tainovej je outsiderstvo v rôznych podobách. Autorka pozýva čitateľa na cestu do duše literárnych postáv, nabáda ho k pochopeniu ich konania, ktoré nemusí vždy zodpovedať a ani nezodpovedá predstavám o konaní v rámci zaužívaných spoločenských či etických noriem. Autorka však nemoralizuje, ani neusmerňuje. Iba poskytuje priestor na zamyslenie a slobodné uváženie čitateľa, či konanie postáv pochopí alebo odsúdi. Alebo bude brať tento román iba ako príjemné spestrenie voľného času.
(pokračovanie článku nižšie)
[yuzo_related]

Hlavnú myšlienku románu oceňujem, ale spôsob jej spracovania ma nijako zvlášť neoslovil. Musím úprimne priznať, že som sa pri čítaní trochu nudila. Po prvé, chýbalo mi to správne napätie (také, čo mi nedovolí zatvoriť knihu, kým nedočítam poslednú stranu). Isteže, človek je zvedavý, ako to s hrdinami románu napokon dopadne, ale nemala som potrebu dozvedieť sa to stoj čo stoj, hoci aj za cenu prebdenej noci. Po druhé, v príbehu je na môj vkus až príliš veľa romantiky. (Zabudla som povedať, že romantiku neznášam ešte viac ako zdĺhavé opisné pasáže.) Ale to je čisto môj subjektívny pohľad. Jednoducho asi nie som pre takýto druh románu ten správny adresát. Pri čítaní sa potrebujem buď poriadne báť, alebo sa poriadne zabávať, alebo sa niečo nové naučiť. Dievča, ktoré sa bálo sovy mi neponúklo ani jednu z uvedených možnosti.

Aby som však bola objektívna a spravodlivá, viem si predstaviť širokú škálu čitateľov rôznych vekových kategórií, ktorí po tejto knihe radi siahnu a budú z nej nadšení. Treba totiž uznať, že Tamara Tainová píše presvedčivo. Svojich hrdinov stavia do známeho prostredia, pričom si pomáha reálnymi udalosťami. Pridanou hodnotou je aj istá dávka humoru, ktorou Tainovej hrdinovia disponujú. S problémami jej literárnych postáv – bežných ľudí – je ľahké sa stotožniť a identifikovať. Keď sa k tomu všetkému pridá jednoduchý štýl a zrozumiteľný jazyk, kniha môže byť v rukách toho správneho čitateľa naozaj úspešná.

Dievča, ktoré sa bálo sovy

8.6

Záver knihy / Vyvrcholenie príbehu

8.0/10

Atraktívnosť vybranej témy

9.0/10

Presvedčivosť príbehu

10.0/10

Udržanie čitateľovej pozornosti

7.0/10

Prekvapivé zvraty a rozuzlenia

9.0/10

Pozitíva

• Reálnosť a presvedčivosť príbehu
• S hrdinami príbehu je ľahké sa identifikovať
• Jednoduchý štýl - ľahké čítanie
• Priestor na zamyslenie
• Nadhľad

Negatíva

• Príliš málo napätia a príliš veľa romatiky

Kúpiť v e-shope Martinus.sk