Zdeněk Mlynář: Mráz přichází z Kremlu

Tento rok v auguste sme si v Čechách a na Slovensku pripomenuli smutné 50. výročie od vpádu vojsk Varšavskej zmluvy na vtedajšie územie suverénnej Československej socialistickej republiky. Vojaci spriatelených armád prišli na podnet ZSSR potlačiť údajnú kontrarevolúciu. Namiesto toho tu našli iba zaskočený ľud, ktorý sa predčasne tešil z uvoľnovania komunistických oprát.


České a slovenské média pri príležitosti 50-teho výročia odvysielali celý rad dokumentov, ktoré som pozorne sledovala. Nenechala som si ujsť ani dve filmové spracovania udalostí 68-meho roku. Zdalo sa mi však, že všetko je to akési nedotiahnuté a príliš čierno-biele. Do skladačky mi chýbali historické súvislosti a svedecké výpovede spomedzi tých, ktorých rozhodnutia a konanie vtedajšie dianie priamo ovplyvňovalo. Preto ma veľmi potešilo, keď som pri počúvaní relácií RTVS viackrát narazila na meno Zdeněk Mlynář a jeho dielo Mráz přichází k Kremlu. Autor túto svoju knihu spomienok napísal na prelome rokov 1977-1978, krátko na to, ako emigroval do Viedne. O jej české vydanie sa postaralo pražské vydavateľstvo Mladá fronta až po revolúcii v roku 1990. Vzhľadom na jej obsah sa niet čomu čudovať.

V knihe Zdeňka Mlynářa som našla informácie, ktoré mi doposiaľ chýbali, všetko podané jasne a zrozumiteľne, so snahou o zachovanie objektivity. Autor, hoci bol priamy účastník augustových udalostí, a mohol by skĺznuť do vlastnej obhajoby, snaží sa zachovávať odstup a triezvy pohľad. Kniha je prehľadne koncipovaná.

V Prológu Zdeněk Mlynář vysvetľuje vlastné rozhodnutie stať sa komunistom, priznáva a obhajuje svoju silnú vieru v komunistickú myšlienku, spomína na politické štúdiá v Moskve. Práve tu však naráža na prvé prekážky, ktoré otriasajú jeho stalinistickou vierou, odhaľuje nezmyselnosť byrokratickej chobotnice a domov si tak prináša novú skúsenosť, ktorá ovplyvní jeho ďalšie myslenie, zamierené na potrebu reformy komunistickej strany.

“Jeli sme do Moskvy s nadějí, že spatříme i svou vlastní budoucnost. Pak jsme ale nepochopili, že jsme ji opravdu spatřili: naše komunistická víra sa ještě nechtěla podřídit vlastní zkušenosti. Tato víra však byla pro velkou většinu z nás otřesena v jednom ze svých základních článkú: už jsme nevěřili, že SSSR je uskutečněním našich ideálú, že je závazným vzorem bez výhrad.” (str. 30)

V ďalších troch častiach spomienkovej knihy autor odhaľuje, ako sa varila politická polievka na najvyšších miestach a čo sa dialo za oponou, kam bežný občan štátu nemohol vidieť. Postupne  a veľmi podrobne prechádza obdobie od roku 1956, ktorý sa začal tajným referátom N. S. Chruščova o Stalinových zločinoch až po sovietsku intervenciu v auguste1968 a podpis tzv. moskovského protokolu, ktorý pre vtedajšiu ČSSR a jej obyvateľov znamenal začiatok doby normalizačného temna. Zdeněk Mlynář opisuje politickú situáciu v ČSSR od A. Novotného až po nástup reformných komunistov. Venuje sa všeobecnej politickej atmosfére a podmienkam, za akých sa reforma rodila, približuje osobnosti z najvyššieho komunistického vedenia, vrátane Dubčeka a prezidenta Svobodu, ich ciele, motivácie a pohnútky. To všetko obohacuje vlastnými úvahami, postojmi, teoretickými vedomosťami a praktickými skúsenosťami, ktoré ovplyvňovali aj jeho vtedajšie rozhodnutia.

Mimoriadne detailne opisuje udalosti, ktoré predchádzali vpádu vojsk Varšavskej zmluvy a rovnako podrobne sa venuje 21. augustu 1968 i dňom, ktoré nasledovali potom, vrátane “rokovaní” v Kremli. Vďaka poznámkam, ktoré si Mlynář ako tajomník Ústredného výboru KSČ viedol, sú zachované mnohé výroky zástupcov našej delegácie, aj predstaviteľov sovietskeho politbyra, vrátane Leonida Brežneva.  

Kniha Mráz přichází z Kremlu je veľmi cenným historickým zdrojom pre všetkých, ktorí hľadajú ucelený pohľad z prvej ruky na obdobie Pražskej jari a na jej násilné ukončenie. Mlynářovo svedectvo je vysoko aktuálne ešte aj dnes, keď Rusko stále ukazuje ostatnému svetu svoju agresiu a ani 50 rokov po potlačení Pražskej jari v Československu nemá problém zasahovať do suverenity okolitých štátov.

Publikácia z roku 1990 sa dá bežne kúpiť v antikvariátoch. Ak však uprednostňujete vôňu nových kníh, v roku 2018 Mlynářove spomienky opätovne vydalo české vydavateľstvo Zeď v nezmenej podobe.

V rámci tejto témy odporúčam aj knihu Ladislava Mňačka Oneskorené reportáže.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.