Charles Dickens: Príhody Olivera Twista

Zbierať (a čítať) dobré knihy, patrí medzi moje najväčšie životné vášne. Hlavne pri klasickej literatúre sa mi stáva, že v antikvariátoch a na rôznych burzách narazím na dielo, ktoré chcem mať doma. Založím si ho do knižnice, zabudnem naň, aby som neskôr s potešením zistila, že mám v polici literárnu lahôdku, ktorú som ešte nečítala. Tak to bolo aj s Oliverom Twistom. Objavila som ho v správnom čase a príhody malej siroty mi výrazne pomohli zvládnuť lockdown počas tohtoročných veľkonočných sviatkov. 

Známy román z pera druhého najväčšieho anglického literáta Charlesa Dickensa je kritikou vtedajšej anglickej spoločnosti v sociálnych otázkach a v otázkach výchovy detí. Charles Dickens pri jeho písaní vychádzal z vlastných bohatých skúseností – chudobu a biedny život poznal veľmi dôverne. Pretrpel si ich v detstve na vlastnej koži. Keď sa jeho otec – neúspešný vládny úradník – dostal do väzenia pre dlžníkov, musel 12-ročný Charles zarábať na živobytie v továrni na výrobu krémov. Z tohto raného obdobia svojho života si odniesol mnoho negatívnych zážitkov, ktoré sa podpísali na jeho duši a témy chudoby a biedy sa zákonite odzrkadľujú v jeho dielach. A práve vďaka vlastnej skúsenosti autora je príbeh Olivera Twista taký silný.

Realistický román popisuje životnú púť chlapca, ktorého mladá matka umiera pri pôrode v chudobinci. Postavenie sirôt v spoločnosti je zúfalé. Osirelé detí sú vnímané ako otlak, ktorý treba pretrpieť a dúfať, že sa ho čoskoro zbavíte. Olivera si rôzni ľudia prehadzujú ako horúci zemiak a dostane sa mu mnoho príkoria, až sa jedného dňa rozhodne od svojho posledného zamestnávateľa utiecť. Po úmornom putovaní sa súžený hladom a únavou dostáva vďaka náhodnému stretnutiu s veľmi zvláštnym mladým mužom až do Londýna, kde mu strechu nad hlavou a jedlo poskytne žid Fagin. Fagin a jeho zvláštni priatelia sú banda zločincov a zlodejskému “umeniu” nenápadne priúčajú aj Olivera. Do reality však chlapec precitne až v deň, keď ho jeho dvaja kamaráti zoberú na prvý záťah. Oliver sa stáva svedkom krádeže, ktorá ním hlboko otrasie a nechtiac pritom na seba upúta pozornosť okolia a vzbudí podozrenie, že tým zlodejom je práve on. Dostáva sa až pred súd, kde ho pred istým väzením v poslednej chvíli zachráni predavač kníhkupectva, ktorý dosvedčí, že súdia nesprávneho a skutoční zlodeji sú dávno preč. Okradnutý pán Brownlow je hlboko otrasený Oliverovým zúboženým stavom a je mu ľúto, že si nevinný chlapec musel aj kvôli nemu toľko vytrpieť. Preto sa ho ujíma a poskytuje mu láskavú opateru vo vlastnom dome. Oliverov stav sa po niekoľkých úmorných dňoch konečne zlepší, a keď sa chlapec konečne postaví na nohy, svojmu záchrancovi prejavuje hlbokú vďaku a oddanosť. Keď sa zotaví natoľko, že môže behať, ponúkne Oliver pánovi Brownlowovi, že zájde odniesť peniaze za kúpené knihy kníhkupcovi, ktorému sa plánuje poďakovať za dôležité svedectvo. Faginova zlodejská banda je však na jeho príchod dávno pripravená. Zmocnia sa chlapca a jeho peňazí a odvlečú ho opäť do Faginovho domu, kde ho držia pod zámkou napriek Oliverovým sľubom, že ak ho pustia, nikomu nič neprezradí. Jeho prosby sú však márne, pretože Fagin má už dávno s Oliverom svoje plány, o ktorých ďalší zlodejskí kumpáni, ani samotný chlapec nič netušia…

Autor v románe poukazuje na negatívne aspekty anglickej spoločnosti prvej polovice 19. storočia, ale nestavia sa úlohy rozhodcu. Nekritizuje záporné postavy, nemoralizuje a nesnaží sa predkladať žiadne konkrétne riešenia. Funguje iba ako vonkajší pozorovateľ, rozprávač. Prenáša realitu do románovej fikcie a hodnotenie necháva na čitateľovi. A musím povedať, že príbeh o malej sirote bez domova poriadne zamával mojimi emóciami. Niektoré pasáže som čítala s poriadnou gučou v krku.

Čo ma na románe okrem samotného príbehu veľmi oslovilo a po celý čas naozaj intenzívne bavilo, bola forma, akou autor čitateľovi príbeh podáva. Dickens ma od začiatku až do úplného záveru každým riadkom presviedčal, že je jednoznačne úžasným rozprávačom a majstrom písaného umenia. Bravúrne vystihol charaktery jednotlivých postáv a vďaka dynamickým a často humorným opisom im doslova vdýchol život. Rovnako tak verné a farbisté opisy situácií a prostredia podnecujú fantáziu, takže sa veľmi rýchlo prestanete cítiť ako vonkajší pozorovateľ a stávate sa súčasťou príbehu. 

Oliver Twist patrí medzi diela zaťažené negatívne vnímanou nálepkou povinnej literatúry, čo mnohých od čítania tohto mimoriadne vydareného literárneho počinu odrádza. Škoda. Príbeh osirelého chlapca síce uzrel svetlo sveta v roku 1838, ale to mu nijako neuberá na atraktívnosti a pokojne môže zabojovať o priazeň čitateľa s modernou konkurenciou. Ak teda toto úžasné dielo anglickej literatúry máte vo svojej domácej zbierke a ešte ste ho nestihli prečítať, určite z neho sfúknite prach a choďte do toho.

Príhody Olivera Twista som čítala vo vydarenom slovenskom preklade Margity Príbusovej. Úprimne však závidím všetkým, ktorým dobrá znalosť anglického jazyka umožňuje začítať sa do originálu. 

Mňa osobne Charles Dickes zaujal natoľko, že som sa rozhodla vytvoriť si doma zbierku jeho dostupných diel v slovenskom jazyku. Momentálne ku mne putujú osemstodeväťdesiatstranové Pamäti klubu Pickwickovcov, na ktoré sa nesmierne teším.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *