Varlam Tichonovič Šalamov a jeho spomienky na Kolymu

Keď som si pred letom kúpila knihu Varlama Šalamova Kolymské poviedky, sľúbila som, že sa podelím o svoje dojmy. Neprináleží mi však písať recenziu na dielo tohto formátu a obsahu. (Presne z rovnakého dôvodu, z akého by som si nedovolila hodnotiť Súostrovie Gulag.) Ak potrebujete vedieť, či sa oplatí do tejto knihy investovať čas a peniaze, hovorím: Určite áno, choďte do toho. Dielo Varlama Šalamova si jednoznačne zaslúžiť vašu pozornosť.

Kolymske poviedkyZverstvá páchané v stalinskom Rusku nie sú žiadnym tajomstvom. Takmer tri milióny obetí a milióny preživších, navždy poznačených svedkov, sú pre človeka so zdravým rozumom nepopierateľným dôkazom, že tieto veci sa naozaj diali a boli dielom úzkej skupiny psychicky narušených jedincov na čele s Josifom Vissarianovičom Stalinom. (Konšpirátori majú na vec iný názor, ale ten ma vôbec nezaujíma. Im tento článok ani nie je určený.) Mnohí z tých, čo prežili mrazivé peklo, nechcú spomínať. Našli sa však aj takí, ktorí zanechali odkaz budúcim generáciám. Jedným z tých, čo celý zvyšok svojho života zasvätili zaznamenávaniu spomienok na Kolymu, je Varlam Šalamov. Hoci sa meno tohto ruského literáta nespomína v žiadnej učebnici, jeho “táborové dielo” (autor sám sa vyhýba označeniu gulag) podľa odborníkov dosahuje kvalitatívne rovnakú úroveň ako Solženicynovo Súostrovie Gulag.

Varlam Tichonovič Šalamov sa do pracovného lágra prvýkrát dostal v roku 1929 (počas štúdia na právnickej fakulte) za to, že pomáhal tlačiť a šíriť Leninov závet. Trojročný trest si odpracoval v tábore Višera. Druhýkrát ho zatkli v roku 1937 počas tzv. Veľkej čistky a režim ho odsúdil za antisovietsku propagandu na päť rokov pracovného tábora v Kolyme. Neskôr mu trest predĺžili na 15 rokov. Šalamova pridelili na prácu v zlatých baniach. Bola to jedna z najťažších prác na Kolme a šanca na prežitie tu bola mizivá. Pred istou smrťou ho v poslednej chvíli zachránil ďalší väzeň, ktorý pracoval ako lekár v nemocnici, kam Šalamova priviedli ako “dochodčika”, ako na Kolyme označovali ľudí na odpis. Lekárovi sa podarilo udržať ho v nemocničnej starostlivosti, kým vyhladovaný väzeň nebol schopný postaviť sa na nohy a potom mu vybavil prácu v nemocnici. Šalamov absolvoval zdravotnícky kurz a až do vypršania trestu pracoval ako ošetrovateľ. Tým, že svoj trest prežil, sa mu podarilo poraziť politický aparát, ktorý sa snažil svojich najväčších odporcov a hrozbu – nepohodlnú ruskú inteligenciu – úplne vyhubiť. Ani po prepustení v roku 1951 sa však tento ruský literát nemohol vrátiť do európskej časti Ruska.
(pokračovanie článku nižšie)

Prečítajte si tiež
Jacek Hugo-Bader: Kolymské denníky Kolymská magistrála v ruskej Sibíri je jedinou pozemnou spojnicou medzi Magadanom, ležiacom pri Ochotskom mori, a Jakutskom. Cestu holými rukami stava...

Varlam Šalamov písal básne (vyšli mu štyri básnické zbierky), ale od roku 1954 až do svojej smrti  sa venoval hlavne zapisovaniu spomienok na Kolymu. Ide o cyklus osobných zážitkov, pamätí, čŕt a záznamov z pracovného tábora, ktoré tvoria celistvý prozaický dokument o Kolyme vydaný v šiestich zväzkoch: Kolymské poviedky, Ľavý breh, Majster lopaty, Črty zo sveta zločinu, Vzkriesenie smrekovca a Rukavice alebo KR-2. V slovenskom alebo českom jazyku sa okrem Kolymských poviedok dajú zohnať aj zbierky Levý břeh, Mistr lopaty a Vzkříšení modřínu.

Všetko, čo autor vo svojom diele píše, zažil na vlastnej koži, alebo bol očitým svedkom udalostí. Odmieta román, pretože podľa neho tento žáner nedokáže dostatočne dôveryhodne zachytiť realitu a zaznáva aj autorov, ktorí píšu o pracovných táboroch na základe vypočutého. Šalamov tvrdí, že dobrá a presvedčivá próza môže vzniknúť iba vtedy, ak je písaná vlastnou krvou, teda, že o utrpení majú právo písať iba tí, ktorí si peklom skutočne prešli.

Práve pre presvedčivosť a detailné zachytenie reality má jeho dielo veľkú dokumentárnu hodnotu, ktorú oceňujú mnohí súčasní autori. Americká novinárka Anne Appelbaumová používala Kolymské poviedky ako zdroj pre svoju monografiu Gulag. Poľský reportér Jacek Hugo-Bader sa vďaka tomuto obsiahlemu cyklu spomienok sám vydal na Cestu, vďaka ktorej vznikla úžasná knižná reportáž Kolymské denníky. No a práve vďaka tejto knihe sa Varlam Šalamov dostal do mojej knižnice a pevne verím, že si svoje miesto nájde aj u vás. Je to totiž významné nadčasové dielo, s hlbokým odkazom pre ďalšie generácie.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *