Witold Szablowski: Tancujúce medvede
Poľský reportér Witold Szablowski sa podujal na zaujímavý projekt. V rámci jednej publikácie spojil dve zdanlivo nesúvisiace témy a vytvoril mimoriadne pútavú knihu, ktorá sa teší veľkému záujmu čitateľov. Jeho Tancujúce medvede z roku 2014 sa vlani dostali na slovenský knižný trh vďaka vydavateľstvu Absynt.
Porovnať ceny >>
V prvej časti sa mladý poľský reportér vydáva po stopách bulharských cigánov, aby odkryl neslávne známu históriu “tancujúcich medveďov” a namáhavú a najmä veľmi otáznu cestu cvičených zvierat ku slobode. Autor prináša spomienky samotných aktérov – najznámejších bulharských cvičiteľov, alebo ich rodinných príslušníkov. Odkrýva ich pohľad na tieto majestátne divoké zvieratá, ktoré sa pod ich rukami zmenili na poslušných domácich miláčikov. Ich rozprávanie je plné emócií, až má čitateľ tendenciu uveriť, že medvede vytrhnuté z lona prírody našli u človeka príjemný a plnohodnotný domov. Na druhej strane autor necháva priestor aj ochranárom a aktivistom, ktorí túto tradíciu bulharských cigánov vnímajú ako týranie zvierat. Po páde režimu, kedy v krajine drezúru medveďov zakázali, na ich na záchranu vynaložili obrovské úsilie. V Bulharskom meste Belica vytvorili pre zvieratá park, kde sa v simulovaných podmienkach snažia pripraviť šelmy na návrat do voľnej prírody. Autor túto časť končí myšlienkou, či v prípade zvierat, ktorých prirodzené vzorce správania potlačila a zmenila dlhoročná drezúra, je takýto návrat do voľnej prírody vôbec možný.
“Sloboda je pre medveďa obrovský šok, nemožno ho len tak jednoducho vypustiť z klietky do lesa. Treba mu dať niekoľko dní na adaptáciu.
Soboda sú nové výzvy.
Nové zvuky.
Nové pachy.
Nové žrádlo.
Sloboda je pre medveďa jedno veľké dobrodružstvo. – Keď ich nakoniec vypustíme do lesa, nevedia, čo robiť. Niekedy sa z tej slobody až potácajú. – dodáva jeden z pracovníkov parku. – Chcú všade ísť, všetko preskúmať, všetko si overiť. Nečudujem sa im. Ak niekto dvadsať rokov chodil výhradne a reťazi, je to celkom normálna reakcia.” (str. 38)
Aj vám to niečo pripomína? Dodnes si pamätám, ako sme po páde režimu chodili do susedného Rakúska obdivovať vo švíkoch praskajúce regále supermarketov. Z tej farebnosti, vôní a množstva sa nám krútila hlava. Boli sme ohromení a šťastní, no zároveň aj zmätení a dezorientovaní. Stratili sme istú ruku, ktorá nás viedla a hlas, ktorý kázal, čo sa smie, a čo je zakázané. Totatilný systém vystriedala demokracia, vďaka know-how a finančným injekciám zo západu náš šedivý svet postupne získaval farby. Napriek tomu si mnohí obyvatelia krajín bývalého východného bloku len veľmi ťažko zvykali na nové podmienky. Človek odrazu nevedel, čo robiť so všetkou tou slobodou.
(pokračovanie článku nižšie)
[yuzo_related]
Vybrali nám z nosa zotročujúcu kariku, ktorá nám roky spôsobovala nesmiernu bolesť, no bola súčasťou našej osobnosti. Po jej strate sa každý z nás musel začať učiť žiť odznova. Nové pravidlá hry priniesli nové možnosti a príležitosti. Niektorí sa ich chopili, iní sa, stratení v čase, stále držia za nos a smútia za bičom, ktorý tridsať rokov dopadal na ich ohnutý chrbát.
Witold Szablowski sa v druhej časti knihy vydáva do rôznych častí sveta, rozpráva sa s ľuďmi a prináša prekvapivé výpovede. Dočítate sa o tom, aký vzťah majú Kubánci k Fidelovi Castrovi a kubánskemu štátnemu zriadeniu, ako pašeráci z poľsko-ukrajinskej hranice vnímali vstup Poľska do Európske únie, ako sa Albánsko vyrovnáva s históriou, ako sa chudobné poľské dediny snažia prežiť v divokom kapitalizme, či koho Gréci vinia za ekonomickú krízu ich krajiny a v čom vidia východisko. Čo drží poľskú žobráčku v Lodýne a Rusov Estónsku? Prečo je Stalin v gruzínskom Gori stále považovaný za hrdinu? Ako vojnový zločinec Radovan Karadžič oklamal obyvateľov Belehradu a ako sa dnes Srbom žije v Kosove? Na zdôraznenie paralely medzi cvičenými medveďmi a “cvičenými” ľuďmi nesú reportáže rovnaké názvy, ako kapitoly z prvej časti knihy. Autor tak čitateľa núti nielen pasívne prijímať obsah, ale sa aj zamýšľať, porovnávať a nachádzať nie čisto náhodné podobnosti.
Kniha Tancujúce medvede sa číta veľmi dobre. Poľský reportér odhaľuje, šokuje, ale prostredníctvom akurátnej dávky humoru aj rozosmieva. Z jeho reportáží cítiť nadhľad a objektívny prístup, čo čitateľovi umožňuje vytvoriť si vlastný názor. Som presvedčená, že podobne ako ostatné knihy od Absyntu, aj táto si nájde svoje miesto vo vašej knnižnici a budete sa k nej radi vracať. Zaraďuje sa totiž medzi diela, ktoré môžete čítať niekoľkokrát a stále v nich objavíte niečo nové.
Porovnať ceny >>
Tancujúce medvede
Pozitíva
- Pútavé čítanie
- Humor a nadhľad
- Zaujímavý pohľad na známu tému
- Priestor na zamyslenie
Negatíva
- Žiadne
