Valérie de Boisrolin: Naverbovaná
Podľa štatistík konvertuje na islam v krajinách, ako sú Nemecko, Francúzsko či Veľká Británia ročne štyri až päťtisíc nemoslimov. Počet prestupov pritom najviac vyskočil po 11. septembri 2001. Salim Abdullah, riaditeľ Islamského archívu v nemeckom meste Soest, predpokladá, že “mnohí takto chceli prejaviť svoju solidaritu s islamom, ktorý v tom čase stál pod veľkým tlakom.” *
Podľa zozbieraných svedectiev je však prejav solidarity iba jeden z mnohých dôvodov, prečo sa nemoslimovia dobrovoľne rozhodnú prijať islam za svoje náboženstvo. Christina Albrecht, 23-ročná študentka zverolekárstva z Göttingenu, dnes už Amina, chcela patriť k svetovému spoločenstvu. Oslovil ju prísľub raja a náboženstvom stanovený presný režim dňa jej údajne dodáva istotu. 31-ročnému študentovi architektúry Nilsovi Schusterovi, dnes Abdullahovi, dal islam jeho bezplánovitému životu konkrétny cieľ.** Podobne na tom bola aj 40-ročná Sarah Lenkeit. Odvtedy, čo sa rozhodla nasledovať Alaha, údajne pociťuje vnútorný mier a pokoj. Mníchovská maturantka Barbara Müller (meno je zmenené) sa stala moslimkou najprv z protestu. Hnevalo ju, že všetci neústavne islam kritizujú. “Až neskôr som si uvedomila: Je to fascinujúce náboženstvo, stvorené pre človeka a nie naopak. To sa mi páči.”**
Volaniu Koránu podľahnú rebelujúci tínedžeri aj seniori na ceste za zmyslom života, konzervatívni akademci aj duchovne založení robotníci. Niekto tým chce zdôrazniť svoju multikultúrnosť, iní konvertujú z lásky k moslimskému partnerovi.** Na tom všetkom by nebolo vôbec nič zlé. Mnohí odborníci na islam a moslimovia mi dajú za pravdu, že toto náboženstvo je ako každé iné. Veriacim dáva zmysel života a božími zákonmi dláždi cestu k vysnívanému raju. Tak to predsa robí aj kresťanstvo. Trpkú príchuť a pečať nenávisti mu dodávajú radikáli, ktorí náboženstvo zneužívajú ako nástroj boja o moc, prekrúcajú verše Koránu vo svoj prospech s cieľom zlegalizovať svoj vlastný džihád, ktorý však so svätou vojnou z Koránu nemá nič spoločné.
Jednou z tisícok konvertovaných a zradikalizovaných sa stala aj 16-ročná Francúzka Lea. Tiché a dobre vychované dievča zo strednej vrstvy, výborná študentka súkromnej školy, dcéra milujúcich rodičov si jedného krásneho dňa po nevydarenom vzťahu začala písať s moslimom, ktorého spoznala prostredníctvom internetovej zoznamky. Bola to láska ako hrom. Už prvé stretnutie mladého muža s Leinými rodičmi však nedopadlo práve najlepšie. Mame sa dcérin vyvolený od začiatku nepáčil. Odmietnutie podanej ruky, uhýbanie pohľadu, ignorácia ženy pri komunikácii – Valérie sa v mozgu zapli všetky výstražné kontrolky a zakázala Lee ďalej sa s B. stretávať. Spočiatku to vyzeralo tak, že dcéra matkin zákaz rešpektuje, no ako to už pri veľkej láske býva, vždy si nájde svoje cestičky. Kým si Valérie uvedomila, že ich Lea klame, bolo neskoro. Mladá žena stihla konvertovať a ušla z domu za svojim milým. Najprv sa dvojica ukrývala v meste a vystrašenej matke sa ju čoskoro podarilo vypátrať. Leu násilím odviedli domov, no už onedlho dcéra opäť ušla, tentokrát navždy. Spolu so svojím moslimským manželom – militantným islamistom – opustila mesto aj krajinu a zamierili rovno do Sýrie, aby sa z nich stali bojovníci džihádu. Valérie sa dva roky snažila všetkým dostupnými prostriedkami získať dcéru späť. Keď sa jej nepodarilo presvedčiť ju, aby sa vrátila domov, pokúsila sa s ňou stretnúť na neutrálnej pôde v Turecku. Ani toto stretnutie však nevyšlo a nešťastná matka sa musela zmieriť s tým, že svoju milovanú Leu už pravdepodobne nikdy nebude môcť objať.
(pokračovanie článku nižšie)
[yuzo_related]
Valérie de Boisrolin sa musela naučiť žiť so strachom o dcéru, aj o malého vnuka, ktorého pozná iba z fotografií. Musela sa naučiť rešpektovať dcérine rozhodnutie aj tolerovať cestu, akou sa Lea rozhodla ísť, aby neprišla aspoň o vzácne chvíle mailovej komunikácie, či zriedkavých telefonátov. Pochopila, že to, čo sa stalo ich rodine, stalo sa aj tisíckam ďalších. Mnohí mladí muži, ktorí prestúpili na islam a nechali sa zradikalizovať fanatickými islamistami, zahynuli v nezmyselnej vojne. Veľa dievčat a mladých žien odišlo s vidinou veľkej lásky do neznáma, odkiaľ niet cesty späť. Valérie de Boislorin sa rozhodla pomáhať tým, ktorým sa ešte dá. Stala sa z nej občianska aktivistka, založila občianske združenie, organizuje stretnutia rodičov s podobným osudom, vyvíja tlak na vládu, aby sprísnila zákony, ktoré by zabránili únosom mladých ľudí. Žiada zlepšiť koordináciu a komunikáciu jednotlivých zložiek polície v tejto oblasti. A napísala knihu o tom, čo postihlo ich rodinu.
Kniha Naverbovaná nie je románom veľkého literáta, ani nemá ambície ním byť. Je to skutočný príbeh obyčajnej rodiny, ktorú postihol veľmi neobyčajný a tragický osud. Autorka sa nehrá na spisovateľku. Píše tak, ako to cíti – jednoducho. Podáva fakty, sprostredkuje emócie, spovedá sa čitateľom, odhaľuje svoje osobné zlyhania, ale aj zlyhania systému, varuje pred ľahostajnosťou a nevšímavosťou. Ak máte deti, dokážete naplno prežiť autorkinu bezmocnosť a po prečítaní knihy si už nikdy nepoviete: “Mne sa to nemôže stať.”
Valérie de Boisrolin má môj obdiv – za silu s akou bojovala o dcéru, ako aj za odvahu žiť ďalej. Asi najviac si však vážim, že napriek udalostiam, ktoré navždy poznačili ich rodinu, dokáže stále rozlišovať medzi náboženstvom a extrémizmom. Možno aj vďaka tomu, že osud jej do cesty privial mnohých moslimov, ktorí sa od extrémistických myšlienok dištancujú, a konanie radikálnych islamistov ostro kritizujú a odsudzujú.
Rozhovor s Valérie de Boisrolin (cca 2:26)
PS: Kniha vo Francúzsku vyšla v roku 2015, odvtedy prešli tri roky a mňa by veľmi zaujímalo, čo sa s Leou stalo. Žije? Stále je v Sýrii? Čo ak bola so svojím malým synom medzi utečencami?
Použité zdroje:
* www.spiegel.de
** www.faz.net
Naverbovaná
Pozitíva
- skutočný príbeh “jedného z nás”
- kniha nepodporuje nenávisť voči moslimom
- jednoduchý štýl a jazyk blízky širokej mase čitateľov
Negatíva
- kniha je iba v českom jazyku
