Katarína Kordíková: Baltazárove knihy
“Dávaj si pozor na želania, pretože zo snov sa veľmi ľahko môže uštrikovať skutočnosť”. Toto je veta, ktorá mi utkvela v pamäti po dočítaní knihy Kataríny Kordíkovej. Zapamätať si ju bolo celkom jednoduché. Nič iné ma, žiaľ, v tejto detskej knihe nezaujalo.
Minidielko pre deti Baltazárove knihy patrí medzi najaktuálnejšie publikácie Vydavateľstva Taktik. Kniha na prvý pohľad zaujme názvom, ktorý pôsobí ako prísľub pútavého príbehu. Baltazárove knihy majú v sebe potenciál. No dobrá téma a myšlienka, ktoré na čitateľa dýchnu z prvej kapitoly, sa postupne rozplynú v plytkom rozprávaní, pripomínajúcom dlhšiu slohovú prácu žiaka základnej školy. Je to veľká škoda. Keby sa autorka trochu viac pohrala s dejom, keby išla viac do hĺbky, keby posolstvo príbehu nenaservírovala ako na striebornom podnose, ale schovala ho do príbehu, aby ho čitateľ sám postupne odkrýval, keby pridala trochu viac napätia a fantázie, mohla to by celkom zaujímavá knižočka.
Do starého kníhkupectva na Kvetovej ulici sa jedného dňa vlámu traja súrodenci, aby si odtiaľ odniesli pár vzácnych kníh, ktoré neskôr plánujú predať. Plán im však prekazí jedenásťročný Alan, náhodou prechádzajúci okolo. Malí zlodeji sa boja vyzradenia a tak Alana priviažu o stoličku a ujdú bez koristi. Alanovi sa po troche námahy podarí vyslobodiť, no skôr, ako sa rozbehne domov, zaujmú ho hlasy, vychádzajúce z kníh. V starom kníhkupectve sa plnia sny a chlapec ešte netuší, že do jeho života sa chystajú vstúpiť veľké zmeny…
(pokračovanie článku nižšie)
[yuzo_related]
Mnohí ľudia si myslia, že tvoriť literatúru pre deti je jednoduché. Opak je však pravdou. Dať deťom príbeh, ktorý zaujme, je náročnejšie, ako písať pre dospelých. Detský čitateľ je totiž omnoho kritickejší. Ak sa mu príbeh nepáči, dá to veľmi jasne najavo. Kniha pre deti preto musí ponúknuť pútavý, starostlivo napísaný príbeh, ktorý v malom čitateľovi doslova vybičuje jeho prirodzenú zvedavosť a otvorí bránu do sveta fantázie. Baltazárove knihy mi z tohto pohľadu prídu napísané narýchlo, akoby autorku tlačil čas. Detské knihy sa však nemôžu písať zo dňa na deň, ani z týždňa na týždeň. A nemali by sa vydávať ako na bežiacom páse. Kniha predsa nie je rožok. Malo by to byť dielo s dušou. A tú som v tomto príbehu hľadala márne. Píše sa mi to naozaj ťažko, ale Baltazárove knihy ma nijako zvlášť neoslovili, a preto nemôžem túto publikáciu odporúčať. Možno sa však nájdu čitatelia, ktorým sa útla knižočka Kataríny Kordíkovej zapáči a budú z nej mať radosť. Tým prajem príjemné čítanie.