Srdce šachovej dámy
Rok pretiekol ako voda. Na pultoch kníhkupectiev sa prednedávnom objavila nová zbierka poviedok pre deti od Vydavateľstva Perfekt a v nej najlepšie texty 12-teho ročníka Literárnej súťaže o pôvodnú poviedku pre deti. Hlavnú cenu tento rok získala poviedka Gabriely Magalovej Srdce šachovej dámy, ktorej názov reprezentuje celú zbierku.
Texty opäť vyberala odborná porota, študenti slovakistiky Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity a posledné slovo mali deti piatich základných škôl z celého Slovenska. Výsledkom je opäť vydarená publikácia, ukrývajúca dvadsaťšesť krátkych prozaických útvarov, ktorých úlohou je prilákať deti a mládež k čítaniu. Teší ma, že aj tento rok sa v zbierke objavili príbehy z reálneho života, odrážajúce aktuálne spoločenské témy a hľadajúce odpovede na vážne otázky, vďaka čomu publikácia nadobúda aj výchovno-vzdelávací charakter. Na druhej strane, ja osobne tu, v porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi, pociťujem nedostatok rozprávkových príbehov, ktoré by cielenejšie mohli osloviť najmladších čitateľov. Týmto kritériám zodpovedá v knihe iba pár textov.
Prvým je poviedka Kataríny Mikolášovej Domov pre rytiera, ktorá ma navyše oslovila aj spracovanou témou chudoby a je, podľa mňa, jednou z najlepších poviedok tohtoročnej zbierky, tak po stránke obsahovej, ako aj po stránke umeleckej – autorka v nej využila prvky magického realizmu.
Druhým fiktívnym textom je príbeh Slavomíry Kotradyovej Vírus Fero, do ktorého sa autorke veľmi nenásilným spôsobom podarilo prepašovať dve dôležité témy – potrebu vzdelávania a pestovania zdravého životného štýlu, navyše vtipným spôsobom, ktorý ma veľmi bavil.
A napokon poviedka Márie Ngovej Miznúci Oliver, ktorá rieši problematiku postavenia staršieho súrodenca v rodine. Mimochodom, túto tému nájdeme spracovanú vo viacerých textoch aktuálnej zbierky a je zaujímavé porovnávať, akým spôsobom sa jednotliví autori s touto problematikou pohrali. Mňa asi najviac oslovila forma, ktorú zvolila Alia S. v poviedke Ak chcete potrestať rodičov, spýtajte sa ma ako. Humorné podanie prepožičiava zobrazovanému problému trochu nadhľadu. Detská duša je totiž prirodzene veselá a preto si myslím, že humor a vtip v textoch pre deti sú potrebné ako soľ v slepačej polievke. Samozrejme, je potrebné ustrážiť mieru a nepreháňať to s ním tam, kde to vážnosť témy nepripúšťa. Takýmto prípadom je poviedka Vladislavy Plančíkovej Vlado. Autorke sa na malom priestore veľmi citlivým spôsobom podarilo zobraziť problematiku alkoholizmu v rodine a jeho negatívny dopad na deti. Veľmi podobne je spracovaná téma alkoholizmu a chudoby aj v poviedkach Vladmíra Hanuliaka Šteňa a Zuzany Kubašákovej Štastie nájdeš v kameni.
Tohtoročná zbierka poviedok pre deti je po tematickej stránke mimoriadne bohatá. Okrem už spomínaných tém chudoby, alkoholizmu v rodine, či postavenia starších súrodencov, sa autori zaoberajú aj otázkami generačných rozdielov, naštrbených rodinných vzťahov, rasizmu či tematikou inakosti. Niektoré publikované texty sú síce trochu prvoplánové, ale našťastie drvivá väčšina z nich má aj hlbšiu rovinu, čím poskytujú mladému čitateľovi možnosti na odhaľovanie a skúmanie a posúvajú tak čítanie na vyššiu úroveň.