Rudolf Vrba: Utiekol som z Osvienčimu

Neodolateľná chuť žiť, silný pud sebazáchovy, zdravý rozum, obrovská dávka šťastia v nešťastí, obdivuhodná odvaha a neuveriteľne pevná vôľa. To všetko sú atribúty, ktoré mladému židovskému mužovi Walterovi Rosenbergovi, alias Rudolfovi Vrbovi pomohli prežiť dva strašné roky v krutom a prísne stráženom koncentračnom tábore. K samotnému úteku mu však pomohla najmä silná motivácia – možnosť zachrániť desaťtisíce nevinných obetí pred tzv. “Sonderbehandlung”.

Utiekol som z Osvienčimu – Rudolf Vrba môžete kúpiť v e-shopoch za cenu od (Zdroj: Heureka.sk)
Porovnať ceny >>


utiekol som z osviencimu obalWalter Rosenberg mal smolu. Narodil sa ako ŽId v štáte, ktorého vedenie sa rozhodlo kolaborovať s nacistami. Slovenský prezident – katolícky kňaz – Jozef Tiso podpísal s nacistami zmluvu, ktorou sa mladý Slovenský štát zaviazal Nemecku zaplatiť 500 ríšskych mariek za každého presídleného Žida. Jozef Tiso tak rozhodol o strašnom osude vyše 60-tisíc nevinných ľudí. Pri prvých deportáciách slovenských Židov v roku 1942 nacistom ochotne asistovali príslušníci Hlinkovej gardy a polícia.

Rudolf Vrba veľmi skoro na vlastnej koži pocítil následky, ktoré vyplývali z prijatých a slovenským podmienkam prispôsobených norimberských protižidovských zákonov. Mladý slovenský chlapec musel pre svoj pôvod opustiť gymnázium a ako pätnásťročný začal pracovať ako robotník v Trnave. Zo spoločenského diania rýchlo pochopil, že v jeho rodnej krajine mu hrozí reálne nebezpečenstvo a rozhodol sa pre emigráciu cez Maďarsko, kde v roku 1942 boli Židia ešte v relatívnom bezpečí. Žiaľ, jeho pokus o útek z krajiny nebol úspešný a Rudolf Vrba sa cez pracovné tábory v Novákoch a Majdanku čoskoro “prepracoval” až do najkrutejšieho koncentračného tábora – tábora smrti v Osvienčime. Tam a v susednej Brezinke sa mu podarilo prežiť dva kruté, trýznivé roky plné strachu zo všadeprítomnej smrti. V apríli 1944 sa spolu s rodákom Alfrédom Wetzlerom rozhodli pre riskantný útek. Šťastena tentokrát stála po celý čas na ich strane a správna motivácia im dodávala dostatok sily na to, aby sa počas náročných dní na úteku nevzdali. Hnala ich nesebecká myšlienka – ich očité svedectvo o prežitých hrôzach malo zburcovať okolitý svet a zachrániť desaťtisíce nevinných ľudských životov. Wetzler a Vrba podali správu včas. Životy maďarských Židov však vyhasli aj napriek okamžitému konaniu predstaviteľov slovenskej židovskej obce. ktorí celú situáciu vyhodnotili ako naliehavú a bez otáľania poslali správu kompetentným do Maďarska. Títo, namiesto informovania verejnosti, správu zamlčali a nechali postupne odísť transporty so 475-tisíc maďarskými Židmi do Osvienčimu (400-tisíc z nich putovalo priam do plynových komôr). Dôvod ich konania nie je z historického pohľadu celkom jasný. S určitosťou sa však vie, že maďarskí židovskí predstavitelia, ktorí mali svojich ľudí ochraňovať, zradili ich dôveru už len tým, že ukázali správu Wetzlera a Vrbu nacistom. Možno chceli vyjednávať, možno kolaborovali, aby si zachránili vlastnú kožu. V každom prípade morálne zlyhali na celej čiare. Nielen oni sú však zodpovední za masové vyvraždenie takmer polmilióna maďarských židovských občanov. Pod ich smrť sa podpísalo aj otáľanie spojencov. Správa Wetzlera a Vrbu sa k nim síce dostala včas, no hrôzy v nej popísané považovali za príliš neuveriteľné, aby ich spočiatku brali vážne. Navyše v tom čase prebiehali náročné boje v Normandii a spojenci si údajne nemohli dovoliť vyslať bombardovacie lietadlá do Osvienčimu. Okrem toho nevýhodná poloha tábora im podľa historických záznamov údajne znemožňovala úspešné zničenie tábora bez veľkých strát na životoch civilného obyvateľstva.
(pokračovanie článku nižšie)
[yuzo_related]

Vrbovi a Wetzlerovi sa tak aj napriek obrovskému úsiliu nedporadilo zachrániť nevinných ľudí. Ich snaha však v žiadnom prípade nebola zbytočná. Z tábora smrti totiž so zdravou kožou vyviazlo iba pár šťastlivcov, ktorí svojimi svedectvami významnou mierou prispeli k popísaniu inak prísne utajovaných tajomstiev nacistických koncentračných táborov. Nacisti totiž za sebou s nemeckou precíznosťou upratali všetky stopy a spojenci tak po oslobodení našli v táboroch iba zlomok dôkazového materiálu. Očité svedectvá preživších pomohli dotvoriť obraz o fungovaní strašnej mašinérie. Boli teda dôležitým pilierom následných súdnych procesov a významnou mierou prispeli k potrestaniu vinníkov.

Vrbove spomienky spísal na základe jeho rozprávania britský novinár Alan Bestic. Autor sa čitateľovi snaží v presnom časovom slede sprostredkovať všetky dôležité okamihy, udalosti a fakty, ktoré Rudolf Vrba prežil od pokusu o emigráciu až po samotný útek z tábora smrti. Príbeh je napísaný vecne a zrozumiteľne. Na počudovanie sa tu nijako neplytvá emóciami. Napriek tomu Vrbov príbeh čitateľa nenechá bez pohnutia. Silný osobný príbeh mladého muža s pevnou vôľou tvorí však iba časť objemnej knihy. Jej súčasťou je aj niekoľko dôležitých príloh. Okrem iného aj samotná správa Wetzlera a Vrbu, zostavená z dvoch svedectiev, získaných samostatne. V knihe nájdete aj nákresy táborov Osvienčim a Brezinka a množstvo starostlivo zozbieraných číselných údajov a historicky podložených faktov.

Toto čítanie rozhodne odporúčam všetkým, ktorí majú záujem o informácie z prvej ruky. Sedemdesiat rokov po strašných udalostiach umierajú poslední pamätníci a historická pamäť ľudstva začína nebezpečne blednúť. Kniha Utiekol som z Osvienčimu ponúka výbornú možnosť, ako ju občas oprášiť.

Utiekol som z Osvienčimu – Rudolf Vrba môžete kúpiť v e-shopoch za cenu od (Zdroj: Heureka.sk)
Porovnať ceny >>

Utiekol som z Osvienčimu

10

Celkový dojem

10.0/10

Aktuálnosť vybranej témy

10.0/10

Dôveryhodnosť príbehu

10.0/10

Udržanie čitateľovej pozornosti

10.0/10

Výchovno-vzdelávací charakter

10.0/10

Pozitíva

  • očité svedectvo o židovskom holokauste
  • ponúka možností na zamyslenie pre tých, ktorí sa chcú zamýšľať
  • dobrý materiál na doplnenie hodín dejepisu

Negatíva

  • z pohľadu čitateľa jej nemám čo vytknúť

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.