Ján Babarík: Triplovia
Je dobré, keď sa človek drží svojich zásad, ale občas je fajn prekročiť stanovené hranice a riadiť sa intuíciou. Tá moja ma v tomto prípade nesklamala. Hoci ma autor knihy Triplovia Ján Babarík uisťoval, že ho prípadná negatívna kritika nevyvedie z miery, čo mi dosť významne rozviazalo ruky, som rada, že som na jeho knihe nakoniec nič negatívne nenašla.
Niekedy koncom apríla ma Ján Babarík oslovil, či by som nebola ochotná zrecenzovať jeho najnovšiu knihu Posledný revenant. Priznám sa, robím to nerada. Vlastne, od istého času to nerobím vôbec. Chcem si totiž zachovať autonómiu pri výbere kníh, aby moje recenzie mohli byť úprimné. Nie objektívne. To sa v tejto oblasti nedá dosiahnuť, pretože každý máme iný vkus. Ale ak sa mi niečo nepáči, chcem to napísať rovnako pravdivo, ako keď sa mi niečo fakt veľmi páči. Prečo som teda v tomto prípade spravila výnimku?
Meno autora som poznala vďaka jednej detskej poviedke, s ktoru sa moja dcéra pred niekoľkými rokmi dostala až na celoslovenskú prehliadku recitačnej súťaže Hviezdoslavov Kubín. Prekvapilo ma, že Ján Babarík píše aj pre dospelých a zapracovala moja zvedavosť. Napriek tomu som sa recenzovaniu naďalej bránila a s autorom sme sa dohodli “iba” na rozhovore, ktorým by som otvorila novú rubriku na mojej stránke. Keď však chcete robiť rozhovor so spisovateľom, potrebujete poznať jeho dielo. Na psychotriler som však akosi nebola nastavená, preto sme sa dohodli, že si prečítam Triplov. Už samotný názov vzbudzuje tú správnu čitateľskú zvedavosť, a tak som sa na túto relatívnu novinku celkom tešila. Po jej prečítaní som okamžite písala autorovi správu, že jeho knihu zrecenzujem. Triplovia ma totiž príjemne prekvapili, miestami dosť dobre pobavili, ponúkli mi priestor na zamyslenie, potešili svojou inakosťou a celkovo zanechali vo mne veľmi dobrý dojem.
Kniha poteší takzvaných čitateľov – poviedkarov, ale zároveň nesklame ani fanúšikov románu. Ako je to možné? Autor napísal päť poviedok, ktoré opisujú päť rôznych osudov. Každý príbeh má vlastnú hlavnú a niekoľko vedľajších postáv, pričom hlavné postavy sa v ďalších poviedkach stávajú vedľajšími a vedľajšie dostávajú v príbehu hlavnú úlohu, a tak sú navzájom osudovo prepojené. Pri čítaní budete postupne objavovať jednotlivé spojivká. Mňa osobne takáto nevšedná kompozícia textu veľmi bavila, rovnako ako aj autorov humor, ktorý bol všade tam, kde si to Ján Babarík vzhľadom na tému mohol dovoliť.
Autor vo svojich textoch otvára diskusiu o najhorúcejších spoločenských problémoch, akými sú razismus, predsudky rôzneho druhu, sociálne rozdiely, nebezpečenstvá virtuálneho sveta, či špinavé zákulisie reality show. Prostredníctvom myslenia, konania a rozhovorov postáv nabáda čitateľa k zamysleniu. A toto je ďalší z dôvodov, prečo si myslím, že Triplovia jednoznačne stoja za prečítanie.
A kto sú to teda tí Triplovia? Nie, na túto otázku nebudem odpovedať. Skúste sa zamyslieť, možno na to prídete. Ak nie, prezradí vám to jeden bratislavský redaktor cestou do Košíc v prvej kapitole knihy, ktorá vyšla v roku 2020 pod hlavičkou Vydavateľstva Marenčin PT.
Na základe dobrej osobnej skúsenosti môžem dielo z domácej kuchyne s čistým svedomím odporúčať. Pokojne aj ako tip na letné dovolenkové čítanie. Teším sa, že som objavila ďalšieho slovenského autora, ktorý témami a spracovaním dokáže čitateľa osloviť a nie je to iba ďalšia publikácia do štatistického počtu.
Triplovia
Pozitíva
- autor sa venuje aktuálnym spoločenským problémom
- osviežujúci humor
- nezvyčajná kompozícia knihy
- inakosť
Negatíva
- fakt som sa snažila, ale nenašla som nič, čo by som považovala za nutné skritizovať
