Hyeonseo Lee: Dievča so siedmimi menami
Dievča so siedmimi menami od mladej Severokórejčanky Hyeonseo Lee je v poradí štvrtou knihou o Severnej Kórei, ktorú som prečítala. S predchádzajúcimi ju spája život hlavných protagonistov v totalitnom režime, útek za slobodou a šokujúce zistenia o rodnej krajine. Nový je uhol pohľadu.
Kniha Dievča so siedmimi menami popisuje život v krajine teroru prakticky navlas rovnako, ako predzchádzajúce knihy, ktoré som čítala. Aj tento príbeh je svedectvom o neslobode, strašných trestoch, verejných popravách, večnom strachu, o život zachraňujúcej pretvárke, vzájomnom udavačstve a biede. Inakosť tejto knihy spočíva v tom, že popisuje život v Severnej Kórei z pohľadu privilegovaného občana. Občana s dobrým songbunom (režimu vyhovujúcim rodokmeňom), ktorý mal za priaznivých životných okolností šancu prežiť v podstate normálny ( v severokórejskom chápaní šťastný) život. Nebyť jedného osudného zimného večera, Min-jong by pravdepodobne doposiaľ žila v Severnej Kórei. Po štúdiu a povinnej vojenskej službe by získala dobré úradnícke miesto, vydala by sa za muža s dobrým songbunom, založili by si rodinu. Hoci sa obraz krajiny, ktorý bežne videla, nezhodoval s tým, čo sa im štát snažil v rámci propagandy nahovoriť, jej myslenie bolo natoľko nekritické a strach z potrestania taký veľký, že by v sebe úplne potlačila akékoľvek nevhodné myšlienky, ktoré by odporovali ideologickému učeniu. Svedčí o tom fakt, že pravdu o svojej krajine nedokázala prijať ešte dlho potom, čo bola vonku a mala prístup k objektívnym informáciám.
Napriek tomu, že Min-jong s rodinou patrila k privilegovanej triede, problémy ich neobchádzali. Ich jedinou výhodou oproti spoluobčanom s nevyhovujúcim rodokmeňom, bol dostatok peňazí na úplatky.
(pokračovanie článku nižšie)
[yuzo_related]
“Ak moja matka nevedela nejaký problém vyriešiť rozumom a dobrou vôľou, snažila sa ho riešiť peniazmi. Týžeň potom, čo sme dorazili do Andžu, ju na ulici v centre mesta zastavilo päť dobrovoľníkov s červenými páskami na rukávoch. Títo príslušníci civilnej stráže sliedili po meste po porušovateľoch tisícov spoločenských pravidiel Severnej Kórey… V to ráno bola previnením mojej matky skutočnosť, že mala na verejnosti oblečené nohavice a nie sukňu… Aby sa vyhla scéne, zaplatila pokutu a potom im podstrčila úplatok, aby to nezaznamenali do jej preukazu totožnosti.” (Str. 39,40)
Vykupovanie sa úplatkami je v takej skorumpovanej krajine, akou je Severná Kórea, bežná záležitosť. Najlepšou obranou je však prevencia. Hlavne pre tých, ktorí na úplatky nemali.
“Rovnako ako môj otec, aj matka sa vyhýbala spoločnosti. Vedela, ako si zachovávať od ľudí odstup. Táto zdržanlivosť jej dobre poslúžila v krajine, kde platilo, že čím viac ľudí vás pozná, tým je pravdepodobnejšie, že vás skritizujú alebo obvinia… Jednou z tragédií Severnej Kórey je, že každý nosí masku, ktorú necháva skĺznuť len na vlastné riziko.” (Str. 40)
Neustále nosenie masky, vštepená nedôvera voči ostatným, majstrovstvo klamstva, či schopnosť vyžiť z mála sú obrovskými devízami na úteku za slobodou, ktoré severokórejským utečencom mnohokrát zachránili život. Min-jong do vienka dostala navyše poriadnu dávku pevnej vôle, cieľavedomosti, vynaliezavosti, trpezlivosti a tvrdohlavosti. Tieto vlastnosti jej pomohli prežiť jedno desaťročie v susednej Číne, kde je poľovačka na severokórejských utečencov výhodným biznisom. A nielen to. Mladá Severokórejčanka dokázala vďaka neskutočnej odvahe a pevnej vôli zachrániť aj svojich najbližších.
Hoci sa v knihe Dievča so siedmimi menami opakujú informácie, o ktorých som už viackrát čítala, nenudila som sa. Príbeh Min-jong je dobre napísaný, veľmi pútavý a nesmierne inšpiratívny. Príbehy severokórejských utečencov ma zakaždým hlboko oslovia, donútia ma premýšľať, porovnávať, rekapitulovať, klásť nekonečné množstvo otázok a hľadať na ne odpovede. Pri týchto knihách si navyše vždy uvedomím, koľko stojí sloboda, a že vôbec nie je samozrejmá, ako by sa to mohlo zdať človeku, ktorý sa do slobody narodí a žije s ňou celý život.
“Toto je môj príbeh. Dúfam, že vám umožní nahliadnuť do sveta, z ktorého som ušla. Verím, že povzbudí ďalších podobných ľudí, ktorí sa usilujú vyrovnať s novými životmi, na aké ich predstavivosť nikdy nepripravila. Dúfam, že svet ich konečne začne počúvať a začne konať.” (Str. 12)
Takéto želanie vyslovila Hyeonseo Lee v úvode svojej knihy. Napriek všetkému, čo vo svojej krajine prežila a čo sa o nej dozvedela už na slobode, do dnešného dňa považuje Severnú Kóreu za svoju vlasť. Domov, do ktorého sa túži vrátiť a žiť tam ako slobodný človek, bez diktátu vládneho režimu, bez propagandy, bez strachu… A ja sa k želaniu mladej Severokórejčanky pripájam. Nielen preto, že tým, čo ušli, by som z celého srdca dopriala šťastný návrat do vlasti. Ale hlavne preto, aby mohli slobodu na vlastnej koži zažiť aj tí, ktorí v krajine teroru stále živoria napriek tomu, že okolitý svet o tomto totalitnom skanzene dobre vie, no nekoná.
Ak vás príbeh Min-jong zaujme a budete si chcieť prečítať ďalšie podobné príbehy, odporúčam Útek z tábora 14, Abych přežila a Tady je ráj. Bližšie informácie o týchto tituloch nájdete v našej podsekcii Severná Kórea.
Dievča so siedmimi menami
Pozitíva
- pohľad na krajinu teroru očami privilegovaného občana Severnej Kórey
- pútavo a zrozumiteľne napísaný skutočný príbeh, ktorý sa ľahko číta
- dôveryhodnosť
Negatíva
- knihe sa nedá nič vytknúť
