George Orwell: 1984
Román Georga Orwella 1984 je natoľko známy a preslávený, že písať naň recenziu by bol z mojej strany čisto neuvážený počin. Považujem ho totiž za natoľko geniálny, že akékoľvek hodnotenie by bolo preň urážkou. Napriek tomu som sa rozhodla napísať pár viet, pretože román vo mne zanechal hlboký dojem.
Vzhľadom na to, aké knihy som v poslednom čase čítala (skutočné príbehy utečencov Severnej Kórey), hneď od prvej strany Orwellovho románu som mala pocit, že autor sa pri písaní inšpiroval práve touto krajinou. Všetky znaky totalitnej spoločnosti v románe 1984 (zbožné uctievanie nesmrteľného vodcu, lživá štátna propaganda, manipulácia s historickými faktami a informáciami, sledovanie obyvateľstva, spôsoby mučenia, tábory nútených prác, likvidácia “nepohodlných” ľudí, verejné popravy, silná podpora idey kolektivizmu na úkor jednotlivcov, vymývanie mozgov, “doublethink” a pod.) sa totiž do detailov zhodujú s fungovaním súčasného diktátorského systému v KĽDR. Keby Orwell vydal román o pár rokov neskôr, prisahala by som, že opísal Severnú Kóreu. Jeho dielo však uzrelo svetlo sveta ešte v roku 1948, teda dva roky pred vojnovým konfliktom, ktorý Severná Kórea, podporená Sovietskym zväzom a Čínou, vyvolala proti Juhu.
(pokračovanie článku nižšie)
[yuzo_related]
Keď sa mi podarilo odpútať od KĽDR, začala som chápať, že Orwellove myšlienky popísané v románe 1984 sú všeobecne platné a základné princípy fungovania všetkých totalitárskych režimov a spôsoby presadzovania neobmedzenej moci nájdeme v každej historickej dobe. Ukážkové príklady získavania, upevňovania a uplatňovania bezhraničnej moci nachádzame v staroveku, v stredoveku i v nedávnej minulosti (nacizmus, stalinizmus, komunizmus, islamský štát…). Samozrejme, spôsoby manipulácie vždy záviseli od dostupných prostriedkov, ale cieľ je vždy rovnaký: obrať ľudí o slobodu, vôľu, možnosť samostatne rozhodovať a umožniť tak privilegovanej vrstve alebo jednotlivcovi neobmedzene, absolútne a tyransky vládnuť.
Nemám rada konšpiračné teórie, ktoré sa dnes na nás valia zo všetkých strán. Myslím si totiž, že ak si ich človek začne pripúšťať, prichádza o časť svojej slobody. Orwellov román by sa tiež dal takýmto spôsobom zneužiť. Závisí od samotného čitateľa, ako ho pochopí a čo si v ňom nájde. Niekto v diele nájde detailný návod na dosiahnutie svojich cieľov, niekto si potvrdí svoju paranoju a niekto sa iba zamyslí a román zoberie ako všeobecné varovanie. Ja som v ňom našla mnohé pasáže, ktoré stoja za zamyslenie a utvrdila som sa v niektorých názoroch.
Po prvé historická pamäť ľudstva je dôležitá. Nie je prípustné meniť ju. Rovnako je nebezpečné nekriticky prijímať upravené historické fakty, pretože tým pomáhame prehlbovať stabilitu moci, ktorá fakty mení vo svoj prospech.
“… Ak všetci ostatní prijímajú lož, ktorú Strana vytvára – a ak všetky záznamy tvrdia rovnakú rozprávku – potom lož vchádza do histórie a stáva sa pravdou. “Ten, kto ovláda minulosť,” hlásalo jedno heslo Strany, “ovláda aj budúcnosť, a ten kto ovláda prítomnosť, ovláda aj minulosť.”
Po druhé, nevedomosť je nebezpečná. Nevzdelaní ľudia sú jednoducho manipulovateľní a skôr či neskôr prichádzajú o slobodu.
“Svojím spôsobom sa svetonázor Strany najlepšie presadzuje u ľudí, ktorí ho nedokážu pochopiť. Tých možno prinútiť, aby prijali aj najočividnejšie prekrúcanie reality, lebo nikdy plne nepochopia obludnosť požadovaného a nezaujímajú sa príliš o verejné záležitosti, aby postrehli, čo sa deje.”
“Masy sa nikdy nebúria z vlastného podnetu a nikdy sa nebúria len preto, že sú utláčané. A ak nemajú možnosť porovnávať, nikdy si ani len neuvedomia, že sú utláčané.”
Po tretie, vzbudzovanie strachu, vyvolávanie dojmu nebezpečenstva, podpora nenávisti a xenofóbie a následne ponuka ochranných krídel je jedným z najnebezpečnejších nástrojov politickej moci a manipulácie.
“… Vedomie, že je vojna, a teda nebezpečenstvo, spôsobuje, že odovzdanie celej moci malej kaste ľudí sa považuje za samozrejmú a nevyhnutnú podmienku prežitia.”
“… Zároveň je nutné, aby (straník) bol dôverčivý a obmedzený fanatik, v ktorého emóciách prevláda strach, nenávisť, pochlebovanie a orgazmus z víťazstva. Povedané inými slovami, je nevyhnutné, aby mal mentalitu podobnú tej, ktorá je typická pre vojnové obdobie.”
“Ak by sa mu povolilo stýkať sa s cudzincami, zistil by, že sú to bytosti ako on a že väčšina z toho, čo mu o nich narozprávali, sú klamstvá. Zapečatený svet, v ktorom žije, by sa uvoľnil, strach, nenávisť a pokrytectvo, na ktorom táto morálka spočíva, by sa mohli vypariť.”
Orwellov román považujem za dokonale vypracovanú ukážku nebezpečenstva totalitnej moci, psychologickej manipulácie a novodobého otroctva. Niekto by možno povedal, že ide iba o extrémne vykreslenie akéhosi nereálneho systému. Avšak vzhľadom na dejinné udalosti a súčasný stav a smerovanie spoločnosti by som až taká optimistická nebola. V každom prípade ho treba brať ako varovanie, akým smerom by sa ľudstvo určite nemalo uberať. Je to kniha, ktorú je možné čítať viackrát a nemala by chýbať v žiadnej súkromnej zbierke