Simona Rošková: Nechcem počuť tvoj plač

Na pultoch slovenských kníhkupectiev sa nedávno objavil román Nechcem počuť tvoj plač od začínajúcej autorky Simony Roškovej. Pre svoj debut si vybrala tému popôrodnej depresie, o ktorej sa až tak často nehovorí, hoci ňou podľa odborných štatistík trpí 10 až 20 percent žien, zväčša prvorodičiek.

Nechcem počuť tvoj plač – Simona Rošková môžete kúpiť v e-shopoch za cenu od (Zdroj: Heureka.sk)
Porovnať ceny >>

Nechcem počuť tvoj plačBaby blues, popôrodná depresia, popôrodná (alebo aj laktačná) psychóza. Mnohí z nás, laikov, si tieto termíny zamieňajú, alebo ich dokonca považujeme za synonymické pomenovania toho istého psychického ochorenia. Pritom ide o tri názvy označujúce tri stupne psychického stavu. Kým baby blues sa podľa odborných článkov prejavuje zväčša na štvrtý deň po pôrode a spravidla do dvoch týždňov odznie, popôrodná depresia sa môže u ženy prejaviť šesť týždňov až jeden rok po narodení dieťaťa. U jedného percenta žien môže neliečená depresia vyústiť do život matky aj dieťaťa ohrozujúcej popôrodnej psychózy. Sprievodnými javmi depresie a psychózy sú pocity úzkosti, halucinácie, sociálna izolácia, pocity zlyhania a vlastnej neschopnosti. V prípade, že okolie nezareaguje včas, môže vážny psychický stav ženy – matky – viesť k tragédii.

Témou románu Nechcem počuť tvoj plač je popôrodná depresia. Začínajúca autorka sa pri tvorbe inšpirovala skutočnými udalosťami. Pri písaní úzko spolupracovala s odborníkmi z oblasti psychiatrie, vďaka čomu sa jej podarilo reálne popísať priebeh ochorenia aj vnútorné prežívanie hlavnej postavy. Román tak v tomto smere pôsobí dôveryhodne a stáva sa cenným nástrojom, ktorý môže pomôcť šíriť túto vážnu a v spoločnosti opomínanú tému medzi laickú verejnosť. Prínosom debutového románu Simony Roškovej je aj problematika patologického hráčstva, ktorú autorka otvára popri hlavnej téme. V románe poukazuje na zničujúce dôsledky gamblerstva pre jednotlivca ako aj na jeho negatívny vplyv na rodinný život a medziľudské vzťahy. Román tak plní významnú osvetovú funkciu.

Mladí Bauerovci sa po dvoch potratoch konečne dočkali vytúženého dieťaťa. Kým Michal Bauer sa zo syna teší a otcovstvo si užíva, jeho manželka Soňa si k malému Samkovi nedokáže nájsť cestu. Sklamanie z neprítomnosti materinského citu u nej vedie k pocitom vlastného zlyhania, ktoré postupne vyústi do stavov úzkosti a strachu. Čoraz častejšie sa u nej prejavuje nevrlosť a agresivita voči manželovi a prenasledujú ju halucinácie a cudzie hlasy, ktoré ju jedného dňa doženú ku skratovej situácii. Tragédii zabráni včasný príchod Michala. Soňa končí na psychiatrickom oddelení s diagnózou popôrodná depresia. Kým sa s pomocou psychiatričky snaží dostať svoj stav pod kontrolu, jej švagrinej Lucii sa začína rúcať harmonický vzťah. Manžela najprv podozrieva z nevery, no čoskoro zistí, že za jeho nevšímavosťou, agresivitou a neskorými príchodmi domov sa neskrýva mladá milenka, ale dobre utajovaná závislosť. (pokračovanie článku nižšie)
[yuzo_related]

Román Simony Roškovej vyvoláva silné emócie – plač aj hnev, úzkosť aj strach. Potešilo ma dokonca aj napätie, objavujúce sa spolu so zvodnou opatrovateľkou Líviou Frankovou, ktorá k Bauerovcom nastúpila ako krátkodobá výpomoc. Tie pasáže som doslova hltala a pokojne by som napätie prijala aj vo vyšších dávkach. Napriek tomu mi pri čítaní prekážalo niečo, čo som nedokázala hneď identifikovať. Celý čas som nechápala, čo ma tak rozčuľuje a bráni mi v plnom prežívaní príbehu. Prišla som na to až v úplnom závere. Jedenapolstranový epilóg pripomína klasický koniec rozprávky, kde dobro vždy zvíťazí nad zlom. Vzhľadom na popísané udalosti a okolnosti mi prišiel tento rozprávkovo šťastný koniec málo uveriteľný, ba dokonca trochu pritiahnutý za vlasy. A potom som si uvedomila, že aj postavy v príbehu pripomínajú hrdinov z rozprávky. Na jednej strane stoja tí dobrí, vzorne sa správajúci, odpúšťajúci, na druhej strane zlí a zákerní, ktorí sú však nakoniec potrestaní. V prípade románu, inšpirovaného skutočnými udalosťami, by sa, podľa môjho názoru, aj správanie postáv malo viac približovať realite.

Ani náhodou neverím v skutočnú existenciu supersvokry, akou je románová Marta Bauerová. (Hoci ja sama mám fantastickú svokru, má svoje chyby, ako každý z nás). Rovnako neverím, že Michal Bauer – manžel hlavnej hrdinky –  by ako reálny muž bol natoľko uvedomelý a morálne čistý, že by aspoň na sekundu nezaváhal, keby sa v jeho blízkosti pohybovala krásna a zvodná žena, ktorá mu neustále prejavuje svoju náklonnosť. Keby autorka pripustila v tomto smere aspoň krátke “pokĺznutie”, pôsobilo by to omnoho reálnejšie. A do tretice: Lucia Bauerová – žena, ktorá tak dlho znáša manželove klamstvá a grobianske správanie bez toho, aby to vyhodila na oči svokre, alebo sa niekomu posťažovala, musí byť svätica. Reálna žena by sa určite zdôverila aspoň jednej priateľke. Ak nie, iste by po čase sama skončila s depresiami u psychiatra.

Samozrejme, autorke možno išlo práve o demonštrovanie ideálneho správania ľudí pri riešení problémov. Lenže sterilný ideál nie je možné aplikovať v reálnom živote. A to ma na tomto, inak dobrom príbehu, trochu rozčuľovalo a podľa mňa výrazne odobralo románu z dôveryhodnosti. V každom prípade sa kniha číta dobre a ľahko a aj napriek vážnej téme môže byť príjemným spoločníkom vo voľných chvíľach. Mimochodom, hoci je tento román určený predovšetkým ženskému publiku, prečítať by si ho mali aj muži. Najmä tí, ktorí stále nechápu rozdiel medzi materskou “dovolenkou” a dovolenkou.

Nechcem počuť tvoj plač – Simona Rošková môžete kúpiť v e-shopoch za cenu od (Zdroj: Heureka.sk)
Porovnať ceny >>

Nechcem počuť tvoj plač

8.4

Aktuálnosť

10.0/10

Dôveryhodnosť

7.0/10

Udržanie čitateľovej pozornosti

8.0/10

Nové informácie

10.0/10

Celkový dojem

7.0/10

Pozitíva

  • Otvorenie málo diskutovanej témy
  • Osvetová funkcia
  • Reálny popis vážnej psychickej poruchy cez správanie hlavnej hrdinky vďaka konzultáciám s odborníkmi

Negatíva

  • Prílišné idealizovanie postáv uberá románu na dôveryhodnosti

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.