Martin Pollack: Smrť v bunkri

V roku 1947 našli v jednom z vojenských bunkrov v Južnom Tirolsku zastreleného muža. Hoci mal na sebe sedliacke šaty, denník, ktorý našli medzi jeho osobnými vecami ho prezradil. Išlo o bývalého nacistu na úteku Gerharda Basta. Identitu šéfa gestapa a veliteľa špeciálneho komanda, ktoré počas vojny vyčíňalo na viacerých miestach východnej Európy, neskôr potvrdila aj jeho matka.  

Smrť v bunkri Martin Pollack môžete kúpiť v e-shopoch za cenu od (Zdroj: Heureka.sk)
Porovnať ceny >>

Smrt v bunkriNásilná smrť urobila bodku za krátkym životom Rakúšana z váženej amstettenskej rodiny. Jeho brutálne činy však neupadli do zabudnutia. Bývalý nacista po sebe zanechal denník a syna. Ten sa rozhodol pátrať po stopách biologického otca, ktorého nestihol spoznať. Vnútornú silu a odvahu na dlhej a náročnej ceste mu dodávala túžba vrátiť tvár a identitu nevinným ľuďom, ktorých krv schla na otcovych rukách. Knihou Smrť v bunkri autor vzdáva úctu nevinným obetiam a pozostalým sa ospravedlňuje za brutálne činy svojho príbuzného.

Martin Pollack sa narodil do rodiny Bastovcov – presvedčených nacionalistov, ktorí sa národno-socialistických myšlienok hitlerovského Nemecka nevzdali ani po vojne a pád nacistického režimu považovali za obrovskú krivdu. Bastovskému príbuzenstvu sa Gerhardovho syna nepodarilo infikovať nebezpečnými myšlienkami. “Škole vďačím za to, že ma zavčasu ochránila pred vlastnou rodinou. Deväť dôležitých rokov som neprežil v Linzi ani Amstettene, ale vo Felbergovom údolí. Naši veľmi mladí učitelia nám vštepili niečo, čo by sa veľkolepo dalo označiť ako tolerancia či demokratické presvedčenie.” (str. 160) Do školy chodil mladý Pollack s deťmi vojnových utečencov a mal tak možnosť konfrontovať sa aj s opačným názorom, než aký sa mu snažili vštepiť starí rodičia Bastovci. Najmä jeho priateľstvo s Rusmi a Poliakmi ovplyvnilo budúce smerovanie mladého Rakúšana.

V knihe Smrť v bunkri sa autor za pomoci rozprávania očitých svedkov, historických prameňov, otcovho denníka a sčasti aj vlastných spomienok pokúša poskladať životnú mozaiku Gerharda Basta. Snaží sa hľadať odpovede na otázku, čo z jeho otca spravilo obávaného nacistu, ktorý neváhal posielať na smrť nevinných ľudí. Pátra, prečo a ako sa skončila jeho životná púť a aké boli jeho budúce plány, ktoré mu skrížila nečakaná smrť.

Už ako študent bol Gerhard Bast spolu so svojimi priateľmi aktívnym členom pofidérnych spolkov, ktoré v mladých ľuďoch pestovali ich temné stránky. “Naučili sa nenávidieť svet, ktorý ich obklopoval, najmä nový a slabý štát, demokratický parlamentarizmus, politické strany, farárov, boľševikov, kapitalistov, Židov aj zahraničné mocnosti, ktoré Rakúsku zakázali pripojiť sa k Nemecku… Za svoju vec by ochotne fanaticky a nekompromisne bojovali. Proti oponentom, proti inak zmýšľajúcim, proti kresťanským socialistom aj komunistom, až do krvi, bez ohľadu na straty a štátne zákony.” (str. 66)
(pokračovanie článku nižšie)

Prečítajte si tiež
Viola Stern Fischerová: Mengeleho dievča Ľudia si peklo nemusia predstavovať. Dokážu ho totiž vytvoriť. Nemecké vyhladzovacie tábory boli peklom na zemi, ktoré vybudovala jedna skupina ľudí p...
Denník Anny Frankovej Denník Anny Frankovej ma očaril, chytil za srdce a zanechal vo mne hlboký dojem. Venovala som sa mu dlho, pozorne a poctivo, aby mi neušiel ani jediný...
Rudolf Vrba: Utiekol som z Osvienčimu Neodolateľná chuť žiť, silný pud sebazáchovy, zdravý rozum, obrovská dávka šťastia v nešťastí, obdivuhodná odvaha a neuveriteľne pevná vôľa. To všetko...

Nacistická kariéra Gerharda Basta bola priam raketová. Mladý právnik sa už začiatkom 30–tych rokov stal členom ilegálneho národno-socialistického hnutia. Nízke členské poradové číslo svedčilo o tom, že do hnutia vstúpil medzi prvými, čo mu po nástupe Hitlera k moci a po anšluse Rakúska zabezpečilo dôveryhodnosť. Veľmi rýchlo sa prepracoval až na šéfa Gestapa. Na otázku, prečo sa perspektívny právnik rozhodol stať spolupáchateľom nacistických hrôz, jeho syn dodnes nepozná odpoveď. “Predpokladám, že nadobudol presvedčenie, že stojí na správnej strane a že bojuje za správnu vec – za budúcu Ríšu, za národnú a rasovú jednotu a čistotu, ako sa hovorilo.” (str. 98) V tomto názore ho utvrdzovala aj celá jeho nacistická rodina.

Pôsobenie Gerharda Basta sa však nekončilo zatýkaním, vypočúvaním, mučením a podpisovaním rozsudkov smrti na veliteľstve Gestapa. Začiatkom 40-tych rokov ho najvyššie velenie vyslalo do Bialystoku, kde sa ako člen brutálnej jednotky Einsatzgruppen podieľal na vražedných operáciách. Jeho jednotka neskôr zasahovala aj proti povstaniu vo Varšave. V roku 1944 sa špeciálne komando presunulo na Slovensko, kde bojovalo proti partizánom a slovenskému klérofašitickému štátu pomáhalo “čistiť” územie od Židov, ktorým sa podarilo pred transportami ukryť u usadlíkov v malo osídlených oblastiach v okolí Ružomberka a Donovál. Aj vďaka knihe Martina Pollacka sa podarilo identifikovať niektoré obete vyčíňania Sonderkommanda na Slovensku.

Kniha Martina Pollacka však nie je len o jednom nacistovi. Pri pátraní po otcovej minulosti autor hľadá príčiny, odkrýva korene zla, zamýšľa sa nad tým, čo jednotlivca vedie, zjednodušene povedané, od susedského sporu k nenávisti celého národa. Akú úlohu v tom celom zohráva spoločnosť, rodina a kamarátstva? Dokážu elitné spolky v členoch vzbudiť pocit vlastnej výnimočnosti až natoľko, že človek stratí prirodzený cit pre rozlišovanie dobra a zla?

Odpovede na tieto a mnohé iné otázky nájdete ukryté medzi riadkami tejto výnimočnej knihy. A možno nájdete aj niečo navyše. Odvahu pýtať sa. Pretože postaviť sa zoči-voči minulosti, klásť priame otázky s tým, že odpovede sa vám vôbec nemusia páčiť, chce odvahu a obrovskú dávku guráže. Veď koho by potešilo, že jeho zbožňovaný starý otec bol gardista, alebo prinajmenšom zástanca slovenského klérofašistického štátu, obdivovateľ prezidenta Tisa, ktorého odsúdenie za spoluprácu s nacistickým Nemeckom dodnes vníma ako veľkú krivdu? Ja som sa nepýtala a dnes je už neskoro. Môj 98-ročný vetchý starček už nespoznáva ani vlastné deti a nepamätá si mená svojich vnúčat, nie ešte to, ako vo svojich dvadsiatich troch rokoch vnímal prvý židovský transport zo Slovenka. A stará mama? Tá (možno z lojality k svojmu milovanému manželovi) spomína iba postupujúci oslobodzovací front a znásilňujúcich ruských vojakov, pred ktorými sa ako mladé trinásťročné dievča musela ukrývať v okolitých horách. Ľutujem, že som odvahu pýtať sa nenašla skôr. O to viac si vážim neúnavné pátranie Martina Pollacka. Výsledkom jeho snahy je kniha, ktoré rozhodne stojí za prečítanie. Slovenskému čitateľovi ju v roku 2017 prinieslo vydavateľstvo Absynt.

Medailón Martina Pollacka, ktorý s autorom nakrútilo Vydavateľstvo Absynt v decembri minulého roka pri príležitosti predstavenia jeho knihy, si môžete pozrieť tu.

 

Michala Havrana a jeho samoľúbo vedené diskusie nemám veľmi v obľube, ale táto Večera mu vyšla. A keďže je tematicky blízka Pollackovej knihe, dovolím si ju zdieľať ako bonus za to, že ste dočítali tento môj dlhý text až do konca. https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13042/150900

Smrť v bunkri Martin Pollack môžete kúpiť v e-shopoch za cenu od (Zdroj: Heureka.sk)
Porovnať ceny >>

Smrť v bunkri

10

Aktuálnosť

10.0/10

Nestrannosť a dôveryhodnosť

10.0/10

Udržanie čitateľskej pozornosti

10.0/10

Nové informácie

10.0/10

Celkový dojem

10.0/10

Pozitíva

  • mimoriadne pútavé čítanie
  • historický prínos vďaka novým informáciám
  • dôsledné spracovanie
  • zachovanie objektívneho prístupu

Negatíva

  • žiadne

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *