Svetlana Alexijevič: Časy zo second handu (Koniec červeného človeka)

“Iba sovietsky človek môže pochopiť sovietskeho človeka.”  cituje Svetlana Alexijevič v úvode knihy Časy zo second handu jedného zo svojich hrdinov. Ako to? Poviete si. A kto je vlastne ten sovietsky človek?

Aktuálna cena Časy zo second-handu – Svetlana Alexijevič v slovenských e-shopoch: (Zdroj: Heureka.sk, )

Časy zo second handuSkratka ZSSR mnohým mladým ľuďom už veľa nehovorí, ale tí, čo drali školské lavice pred nežnou revolúciou, si určite veľmi dobre pamätajú nekritický obdiv voči obrovskému impériu, ku ktorému ich viedli (či už dobrovoľne alebo nasilu) ich učitelia. Dejepisné učivo plné superlatívov, ruský jazyk a povestné Mupy Mup, aby nezabudli, že jedine a výlučne  CCCP všetkým zaručí mier na večné časy. Lenin, Aurora a VOSR boli povinnou jazdou každého pioniera. Aj bratská pomoc spriatelených národov a život v žiarivom socializme. Akosi si však neviem spomenúť na učebnú látku o NKVD, KGB, o Stalinovi a gulagoch. Kniha Svetlany Alexijevič predstavuje skutočného sovietskeho človeka. Nielen hrdinov vlasti, ktorých pustili súdruhovia tvorcovia do socialistických učebníc, ale aj vrahov, katov a ich obete – obyčajných ľudí, ktorí sa snažili prežiť tvrdé časy v totalitnej krajine a nečakaná zmena na konci dvadsiateho storočia bola pre nich šokom, s ktorým sa nedokázali vysporiadať. Nie je zaručené, že zmýšľanie sovietskeho človeka pochopíte, ale vďaka tejto knihe budete mať k nemu bližšie, než by ste čakali.

V bývalom mocnom impériu sa celé desaťročia uctieval kult osobnosti. Jednotlivec nebol dôležitý, cenil sa iba ako nástroj na dosiahnutie “vyšších cieľov” a obetovanie vlastného života vlasti sa považovalo za najvyššiu formu hrdinstva.

“V podstate sme vlastne ľudia vojny. Buď sme bojovali, alebo sme sa na vojnu pripravovali. Nikdy sme nežili inak. Odtiaľto pochádza i psychológia vojny. Aj v mierových časoch bolo všetko ako na vojne. Zaznel bubon, zaviala vlajka… srdce vyskakovalo z hrude… Človek si nevšímal svoje otroctvo, on ho mal dokonca rád.” (Svetlana Alexijevič)

Po páde komunistického režimu – najhoršej dikatúry v dejinách ľudstva – sa v krajine konečne dalo nadýchnuť. Mnohí hrdinovia knihy Svetlany Alexijevič spomínajú na eufóriu a nádejné očakávania zo začiatku deväťdesiatych rokov. Čoskoro však prišlo vytriezvenie. Dnes tvrdia, že sa príliš rýchlo nechali opojiť nepoznanou chuťou slobody.
(pokračovanie článku nižšie)
[yuzo_related]

“Mali sme na námestiach zostať deň a noc a dotiahnuť vec do konca – dosiahnuť Norimberg pre KS ZSSR. Príliš rýchlo sme sa rozišli po domoch. Moc prevzali priekupníci a veksláci.” (Str. 27)

Začiatkom deväťdesiatych rokov sa zmenil systém, no na najvyšších vládnych postoch zostali tí istí ľudia, ktorí sa po prevrátení kabátu ponáhľali ukrojiť si z obrovského koláča. Synonymom slobody sa stali peniaze a vznešené ideály nahradil konzumný spôsob života. Sovietsky človek nebol pripravený na dravosť kapitalistického systému a západný spôsob života. Veľa jednotlivcov rýchle zmeny zomleli. Vo svojich vyznaniach priznávajú, že ich predstavy o slobode a demokracii boli iné.

“Inteligenti rozpredávali svoje knižnice. Verejnosť, samozrejme, ochudobnela, no nielen preto ich vynášali z domu, nielen pre peniaze – knihy ich rozčarovali. A rozčarovanie bolo úplné… V živote sa príliš veľa zmenilo a v knihách o tom nie je nič. Ruské romány neučia, ak byť v živote úspešný… Slušní ľudia kamsi zmizli. Všade sú len samé lakte a zuby…” (str. 34)

“Demokracia! To je Rusku smiešne slovo. A najkratší vtip je “demokrat Putin”. (Str. 324)

“Aký má zmysel meniť vládu, keď sa nemeníme my sami? Neverím v demokraciu u nás. Sme východná krajina… feudalististický štát…. Máme popov namiesto intelektuálov.” (Str. 334)

Obrovské územie ZSSR, ktoré počas režimu držalo pokope len vďaka vojenskej sile a centralizovanej moci sa po páde totalitného systému začalo rúcať ako domček z karát.

“Sme pokolenie zbabelcov a zradcov. Taký rozsudok nám vynesú naše deti. “Naši rodičia predali veľkú krajinu za džínsy, Marlboro a žuvačku,” povedia. Nepodarilo sa nám uhájiť ZSSR – našu Vlasť. Strašný zločin. Všetko sme predali. Nikdy si nezvyknem na ruskú trikolóru, celý čas mám pred očami iba červenú zástavu. Zástavu veľkej krajiny! Veľkého víťazstva! Čo bolo treba urobiť s nami… so sovietskymi ľuďmi… aby sme zatvorili oči a rozbehli sa do toho drbnutého kapitalistického raja? Získali si nás farebnými papierikmi, pultmi so salámami, lesklými obalmi. Oslepili, ukecali. Všetko sme vymenili za fára a handry.” (Str. 123)

Okupované národy chceli späť svoje historické územia a boje za slobodu a nezávislosť sa nezaobišli bez krvavých konfliktov. Odrazu už neexistoval sovietsky občan, ale Tadžik, Gruzínec, Čečen, Ukrajinec, Armén…Rusi sa stali vyhnancami – vlastnú kožu si zachraňovali útekom s prázdnymi rukami. Domov, aký poznali, odrazu neexistoval. V občianskych vojnách stratili svojich blízkych. V nových časoch sa zrodilo množstvo samovrahov, zlomených a zatrpknutých ľudí. Svetlana Alexijevič chodila po krajine a nahrávala príbehy jednotlivcov, ktorým zmena systému ukradla ideály, vniesla do duše chaos.

“Hľadala som tých, ktorí pevne prirástli k myšlienke, vpustili ju do seba tak, že sa nedá vytrhnúť – štát sa stal ich vesmírom, zmenil im všetko, dokonca aj vlastný život. Nevedeli utiecť pred veľkými dejinami, nemohli sa s nimi rozlúčiť a už nedokázali byť šťastnými inak.” (Svetlana Alexijevič)

Prvú časť knihy tvoria príbehy  nahraté v rokoch 1991 až 2001. Rozprávačmi sú väčšinou vojnoví veteráni a pamätníci stalinského režimu. Do druhej časti zaradila autorka vnútorné vyznania mladšej generácie, ktoré nahrávala medzi rokmi 2002 až 2012. V oboch prípadoch sa nijako nesnažila názory selektovať, či hodnotiť ich ako správne alebo nesprávne. Prináša ich v takej forme, ako jej boli vyrozprávané. Nechýbajú hlboké emócie, úprimné priznania aj šokujúce odhalenia. Kniha Časy zo second handu ponúka necenzurované obrazy zo života skutočného sovietskeho človeka, aké nenájdete v žiadnej učebnici.

Japonci a Nemci sa dokázali so svojou vojenskou minulosťou vysporiadať – dostatočne včas verejne odsúdili neľudské režimy, ktoré majú na svedomí milióny obetí. Dnes sú z nich uvedomelé národy s vyspelými ekonomikami. Sovietsky človek sa so svojou červenou minulosťou nevie rozlúčiť. Dokážu sa však s dedičstvom otcov vysporiadať mladé generácie Rusov? Pochovajú konečne mauzóleum na Červenom námestí spolu s múmiou Lenina? Prestanú nosiť čerstvé kvety k pamätníkom Stalina – jedného z najväčších vrahov v ľudských dejinách? Podarí sa im konečne definitívne odsúdiť komunistickú diktatúru, zodpovednú za smrť státisícov ľudí? Veľké impérium sa rozpadlo, červený človek vymiera a iba čas ukáže, akú budúcnosť si mladí Rusi vyberú.

Aktuálna cena Časy zo second-handu – Svetlana Alexijevič v slovenských e-shopoch: (Zdroj: Heureka.sk, )

Svetlana Alexijevič: Časy zo second handu

10

Aktuálnosť

10.0/10

Autentickosť

10.0/10

Udržanie čitateľovej pozornosti

10.0/10

Nové informácie

10.0/10

Celkový dojem

10.0/10

Pozitíva

  • Nestrannosť
  • Autentickosť
  • Skutočné emócie, úprimné priznania, šokujúce odhalenia

Negatíva

  • citlivejšie povahy budú potrebovať trochu času na vnútorné spracovanie niektorých príbehov

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.