Staré ale dobré, 6. časť – Trikrát Čajka

Román Kláry Jarunkovej Jediná, o ktorom som písala v prechádzajúcom článku ma natoľko zaujal, že som sa rozhodla pozrieť sa bližšie aj ďalšie staršie publikácie Vydavateľstva Mladé letá, ktoré vychádzali v Edícii Čajka. Zohnať ich nebol vôbec problém. Ľudia sa starých diel vo veľkom zbavujú, vďaka čomu sú antikvariáty plné knižných lahôdok za babku. A tak som sa aj ja veľmi ľahko dostala k trom skvelým dielkam. A hoci už dávno nepatrím do vekovej kategórie, ktorej sú primárne určené, čítanie som si naozaj užila.  

Dvakrát Eleonóra Gašparová

Spievajuce drevo HelenaEleónora Gašparová má na konte takmer dve desiatky kníh pre deti a mládež. Notoricky známy príbeh dvoch dospievajúcich sestier z roku 1971 Fontána pre Zuzanu sa dokonca dočkal filmového spracovania. Ja som však pri brázdení slovenských antikvariátov a bazárov naďabila na menej známy, no rovnako zaujímavý román Spievajúce drevo Helena (1967) a jeho pokračovanie Koncert bez ruží (1974).

Obomi románmi nás sprevádza hlavná protagonistka Helena Sluková. V prvom vystupuje ako žiačka deviatej triedy – vo veku, kedy sa mladý človek snaží nájsť miesto v živote a rozhoduje o svojom ďalšom smerovaní. Helena sa zaujíma o literatúru a najmä o spev a hudbu, no presadiť sa v rodine s dominantným otcom, ktorý dcére už dávno naplánoval kariéru v poľnohospodárstve, považuje za nemožné. Nepochopenie v rodine, nesmelá prvá láska, neprajnosť a závisť okolia ju oberajú o odvahu aj sebavedomie. A tak Helena zvádza nerovný zápas medzi tým, čo sa od nej očakáva a po čom naozaj túži. Nakoniec však pochopí, že ak chce byť v živote šťastná, od svojich túžob sa nesmie nechať nikým a ničím odradiť.

Koncert bez ružíV druhom románe sa Helenou stretávame už ako so študentkou konzervatória. Konečne sa môže naplno venovať tomu, po čom túžila, no ani tu nemá celkom vyhraté. Jej spevácky talent je neodškriepiteľný, Helenu však brzdí jej nízke sebavedomie a silné vnútorné pochybnosti o vlastných schopnostiach. Navyše jej cestu opäť skríži láska – mladý talentovaný hudobník Karol, na ktorého si však robí zálusk aj spolužiačka z “lepšej” rodiny. A tak Helena musí znova zo seba vydolovať dostatok vnútornej sily, aby sa dokázala povzniesť nad všetky problémy, a aby jej neprajnosť, závisť a žiarlivosť okolia nezahatali cestu k úspešnej speváckej kariére.

Eleonóra Gašparová študovala okrem slovenčiny a francúzštiny aj spev na Štátnom konzervatóriu a jej záľuba v hudobnom umení sa naplno prejavuje v oboch románoch. Hlboká znalosť hudby a vlastná skúsenosť dodávajú jej dielam presvedčivosť a dávajú príbehu vyšší umelecký rozmer.

Autorka sa v oboch románoch venuje viac vnútornému prežívaniu postáv, pričom emocionalitu naplno rozvíja najmä v Koncerte bez ruží. Dá sa povedať, že kým v románe Spievajúce drevo Helena je dej ešte hmatateľný, v druhom románe je ledva uchopiteľný, priam mizivý. Prvý román je napriek vážnej téme plný vtipných vnútorných monológov a poznámok, ktoré podčiarkujú vek hlavnej protagonistky. Pri jeho čítaní som sa naozaj dobre zabávala. V druhom románe autorka opúšťa infantilný pohľad na svet a Heleniným úvahám o živote dodáva zrelosť. Oba romány sú určené mladým čitateľkám a tak je prirodzené, že sú aj o láske. Veľmi ma však potešilo, že sa autorka vyhla sentimentálnosti. Obligátna romantika v dievčenskom románe tak nie je ružová a presladená, ale doladená realistickým vnímaním.

Oba romány Eleonóry Gašparovej veľmi odporúčam pre ich aktuálnosť a premyslené spracovanie. Podobne, ako román Jediná od Kláry Jarunkovej, aj tieto majú hĺbku a rozmer, ktoré mnohým súčasným dielam chýbajú. Či už hľadáte kvalitnú literatúru pre svoju tínedžerku, alebo vhodné texty na recitačné súťaže (Hviezdoslavov Kubín, Vansovej lomnička a pod.), tieto knihy vám ich ponúkajú plnými priehrštiami, stačí si správne vybrať a spracovať. Oba romány určite nájdete v knižniciach a v antikvariátoch. Dajú sa kúpiť osobitne aj v spoločnom vydaní z roku 1987.

Neznámy Sergej Ivanovič Ivanov

Trinásťročný - Sergej IvanovV roku 1987 vyšla v Edícii Čajka kniha Sergeja Ivanoviča Ivanova Trinásťroční. Priznám sa úprimne, nikdy som o tomto ruskom autorovi nepočula a moje snahy, zistiť o ňom čosi viac, tiež stroskotali. Dokonca ani v anotácii ku knihe o autorovi nie je ani slovo. Škoda, rada by som sa o ňom dozvedela viac, pretože jeho román Trinásťroční ma prijemne prekvapil aktuálnou témou a jej spracovaním. Čítala som ho naozaj s veľkou chuťou.

Hlavná hrdinka románu – dvanásťročná Stela Romanovová – žije spokojný rodinný život s mamou, ktorú volá Nina, otčimom Georgijom, alias Gorom a nevlastným osemročným bratom Vaňkom. Jedného dňa však Nina s Gorom usúdia, že už spolu nedokážu žiť a Gora si zbalí kufre. Stela, ktorá si vlastného otca nepamätá, na Gorovi veľmi lipne a jeho odchod znáša veľmi ťažko. Nevie sa zmieriť s tým, že dospelí sa pri svojom rozhodovaní nepýtali na jej názor a navyše z nej urobili “spolupáchateľku” tým, že ju donútili hrať hru o služobnej ceste pred ničnetušiacim Vaňkom. Nina vytrvalo odmieta Steline žiadosti o rozumné vysvetlenie. Nepovažuje ju za dostatočne zrelú na také vážne rozhovory. Gora je síce nešťastný, no prípad “rodina” je preňho uzavretý. Vaňkovi detská intuícia už našepkáva, že sa čosi deje, no Stelu viaže sľub mlčanlivosti. Stela je bezradná, túži po úplnej rodine, po istote. Jedného dňa sa ako blesk z jasného neba zjaví jej vlastný otec. Spočiatku sa Stela k nemu správa odmietavo, no tento cudzí muž ju začne zaujímať a postupne sa mu podarí získať si jej srdce. Stele začne svitať nová nádej, no svet dospelých je príliš komplikovaný…

To, ako sa Stelin príbeh skončí, už musíte zistiť sami. Prezradím iba toľko, že pri čítaní tohto románu sa zabavíte, ale budete aj veľa premýšľať. Rozpad rodiny a jeho psychologický dopad na deti je aj dnes mimoriadne aktuálnou témou. Autor sa snaží čitateľovi sprostredkovať bezmocnosť detí voči bezohľadným rozhodnutiam dospelých v zmysle “o nás bez nás”. Na príklade Niny a Goru nastoľuje otázku, či vzťah bez lásky je dostatočným dôvodom na rozpad rodiny. Teda či rodičia majú právo povýšiť svoje vlastné šťastie a spokojnosť nad spokojnosť a pocit istoty vlastných detí. Na druhej strane ponúka v románe  iný príklad nefunkčnej rodiny, kde matka –  naopak – tvrdohlavo odmieta rozchod s agresívnym alkoholikom a teda opäť sama rozhoduje o tom, v akom prostredí vyrastajú jej deti, aký to na nich má dopad v súčasnosti (stres v rodine, posmech v škole) a čo si ponesú do budúcnosti. A na ďalšom príklade ukazuje, ako môže vyzerať šťastný a spokojný život slobodnej matky a adoptívnej dcéry.

Sergej Ivanovič Ivanov neponúka v románe žiadne odpovede. Nehovorí, či tí majú zostať spolu, alebo či hentí sa majú rozísť. Nikoho nesúdi, neobviňuje. Ponúka len rôzne pohľady na jednu vec a necháva tak čitateľovi dostatočne veľký priestor na vlastné úvahy.

Kúpu románu od ruského autora som zvažovala veľmi opatrne. Úprimne povedané, mala som obavy, že kniha bude poznačená dobou, v ktorej vznikala. O to viac ma prekvapilo, že som v románe nezbadala žiadne stopy politického vplyvu. Samozrejme, moskovský lokálpatriotizmus je v románe priam hmatateľný, ale  pozitívny vzťah k hlavnému mestu rodnej krajiny autorovi predsa nemôžem vyčítať.  Aj tento román sa oplatilo kúpiť a nielen preto, že bol za babku. Všetkým ho vrelo odporúčam (dospelým ešte viac ako deťom). A mimochodom, aj tu sa dajú nájsť veľmi pekné pasáže vhodné na Hviezdoslavov Kubín.

Ak sa mi podarilo namotať vás na kvalitné knihy za skvelé ceny, môžem vám odporučiť vynikajúci antikvariát, kde nájdete hory dobrej literatúry a ústretový personál, ktorý vám ochotne vo všetkom poradí. Navyše u nich môžete počítať s bleskovou dodacou lehotou. Všetkým čitateľským maniakom a maniačkam prajem výhodné nákupy a príjemné čítanie.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.