Staré ale dobré 2. časť – Tri gaštanové kone

Margita FiguliSlovenskú autorku s neslovenským priezviskom Margitu Figuli netreba nijako zvlášť predstavovať. Jej meno sa v povedomí čitateľov asi najviac spája s novelou Tri gaštanové kone. Aj toto dielo totiž všetkým generáciám sprostredkúva úžasnú myšlienku a má výpovednú hodnotu s časovo neohraničenou platnosťou. Oplatí sa však spoznať aj jej prvotiny a romány z neskoršieho obdobia.

Pre hlbšie pochopenie diela Margity Figuli treba povedať, že žila a tvorila v historicky veľmi konfliktnom období (začiatok Veľkej hospodárskej krízy, prvá svetová vojna, boj o existenciu, šíriaci sa fašizmus v Európe, druhá svetová vojna). V týchto ťažkých časoch sa rovnako ako mnohí jej súčasníci vo svojich dielach odklonila od realistického zobrazovania sveta a zaradila sa do prúdu tzv. lyrizovanej prózy a prózy naturizmu. Najmä jej prvé diela sú veľmi baladické, rozprávkové a miestami doslova prešpikované básnickými prvkami a ľudovou slovesnosťou. Na prvý pohľad tak môžu pôsobiť ako vytrhnuté z doby a celého historického kontextu. Opak je však pravdou. Autorka prostrednícvom svojich “rozprávok” v ťažkých časoch hľadá pevnú pôdu pod nohami a to obrazne aj doslova. Poukazuje na potrebu návratu človeka k prírode, k zemi, k čistote, k vzájomnej láske, čo má viesť k znovuobjaveniu podstaty seba samého a ľudstva ako takého. Predstavitelia prózy naturizmu zdôrazňujú nutnosť “ukotvenia človeka”, pretože v tom vidia možnosť znovunájdenia stratenej istoty v búrlivých časoch.

Poviedky

Prvé poviedky Margity Figuli boli až preexponované lyrickými prvkami. Niektorí kritici jej to zazlievali, no keďže v nich spracúvala najmä témy fyzickej lásky a erotické motívy, dá sa tento spôsob vyjadrovania v prozaickom diele pochopiť. V každom prípade, hoci sú poviedky po jazykovej stránke kvetnaté, nie sú gýčové. Margita Figuli mala totiž priam obdivuhodný talent vymýšľať stále nové, neotrepané slovné obrazy tak, aby nenásilne a harmonicky dopĺňali dej poviedky a pridávali im na hodnote.  

Motív lásky a ženského erosu nájdeme v každej autorkinej poviedke. Margita Figuli sa ho nedokázala vzdať ani pri spracúvaní ťažších tém. Dokonca aj v krásnej a dojímavej poviedke Uzlík tepla, ktorá ma zo zbierky Pokušenie oslovila asi najviac, a v ktorej autorka zobrazuje vážne sociálne rozpory doby, sa chudobná žena musí brániť mužskej chlípnosti.

Z neskorších prác vo mne hlboký dojem zanechala pacifistická novela Olovený vták, ktorá vyšla v roku 1940 a vyjadruje autorkin ostrý protest proti vojne. Rozpráva príbeh ženy – matky, ktorej muž sa po prvej svetovej vojne vrátil domov ako mrzák. Táto žena celých dvadsať rokov deň, čo deň chodí do kostola a prosí Boha  za uchovanie mieru. Jej modlitby však zostanú nevypočuté a po vypuknutí druhej svetovej vojny musí ako vojak narukovať jej jediný syn, ktorý nakoniec zahynie. Príbeh nešťastnej matky je opäť emocionálne nabitý a ponúka témy na zamyslenie. Pre obsah uvedenej novely Margita Figuli v zamestnaní údajne čelila nátlaku a nepríjemnostiam, čo nakoniec viedlo k ukončeniu pracovného pomeru v Tatra banke. Od tejto doby sa venovala výlučne slobodnému spisovateľskému povolaniu.

Za trochu inú, v porovnaní s ostatnými, považujem poviedku Žalm biblický. Aj tu je (ako inak) motívom túžba po láske. Margita Figuli si však vypožičala bilblický príbeh Rebeky a Izáka, aby vyjadrila dôležitosť viery človeka v Boha (alebo ak chcete aj v osud). Na jednej strane má človek osud predurčený a sám veľmi doňho zasahovať nemôže, na strane druhej však je tu aj akýsi pocit zmierenia, že ak je človeku niečo súdené, tak to aj príde.

Zbožnosť, osudová láska dvoch ľudí, viera človeka v Boha a v dobro, priam až naivná dobrota a naopak ľudská zloba a zákonitá odplata za zlé a na druhej strane  odmena za dobré sú základnými črtami najznámejšej novely Margity Figuli Tri gaštanové kone.

Tri gaštanové kone

tri gaštanove konePriam notoricky známa novela na prvý pohľad pôsobí ako jednoduchá rozprávka. Nájdeme v nej prototyp kladného aj záporného hrdinu, magické čísla a symboly, stupňovanie deja, boj dobra a zla, aj typický dobrý koniec.

Dej príbehu sa odohráva v prostredí Oravy a Turca. Hlavný hrdina – Peter – sa na gaštanovom koni vracia po dlhšom čase domov z “obchodnej cesty” a myslí na dievča, ktoré nosí hlboko vo svojom srdci už od svojich detských čias. S krásnou Magdalénou sa nevidel už niekoľko rokov, pretože jej rodičia sa vysťahovali z rodného Turca a teraz má príležitosť znovu sa s ňou stretnúť. Jeho práca ho totiž zaviedla na Babiu horu a odtiaľ je blízko do dediny, kde krčmárčia rodičia vyvolenej dievčiny. Peter si uvedomuje, že dozrel čas, aby mohol Magdalénu požiadať o ruku. Jeho plány však skríži bohatý gazda Jano Zápotočný, ktorý si na krásnu ženu tiež brúsi zuby. Peter si uvedomuje, že proti sokovi má malé šance, pretože na strane bohatého gazdu stojí aj Magdalénina, za bohatstvom a majetkami dychtivá matka, ktorej pramálo záleží na dcérinom šťastí. Navyše aj jeho priateľ a Magdalénin bratranec Jožko Greguš sa ho pokúša nahovoriť, aby Magdaléne nestál v ceste sa šťastím. Peter sa však svojej lásky nemieni vzdať a je rozhodnutý o ňu čestne bojovať, no iba v prípade, že aj ona k nemu prechováva úprimné a čisté city, ktoré sa nedajú oslepiť bohatstvom. Po stretnutí v krčme u Magdaléniných rodičov sa so svojou milou dohodnú na tajnom stretnutí, K nemu však nedôjde, pretože Magdalénu pri kŕmení ťažko zraní Zápotočného kôň. Peter ju zachráni, no s pytačkami ho predbehne jeho sok, ktorému rodičia sľúbia ruku svojej dcéry aj bez jej súhlasu. Peter sa s ťažkým srdcom vzdáva svojho sna a je odhodlaný na odchod. Náhoda však spôsobí, že dostane ešte jednu šancu rozprávať sa so svojou milovanou a vtedy sa dozvedá, že aj ona ho miluje z celého srdca a dajú si vzájomný sľub: Peter sa vzdá tuláckeho života, obstará malé gazdovsvo, aby sa s Magdalénou mali kde spoločne usadiť a Magdaléna naňho bude čakať v čistote až dovtedy, kým sa po ňu nevráti aj s tromi gaštanovými koňmi. Tento sľub si však potajme vypočuje aj Jano Zápotočný a pokúsi sa Petra zabiť. Jeho zámer mu nevyjde a Peter s Magdalénou sa lúčia. Viac ako rok Peter tvrdo pracuje a šetrí, hnaný láskou k svojej Magdaléne a keď sa mu konečne podarí splniť svoj sľub. vyberá sa k jej rodičom. Cestou sa však dozvedá, že Magdaléna svoj sľub nedodržala a predsa len sa vydala za bohatého Zápotočného. Petrovi sa rúca svet, no viera v Magdalénino dobré srdce a úprimné myšlienky ho zavedie do dediny, kde teraz jeho milovaná gazduje. Od obyvateľov sa postupne dozvedá nové fakty: Po tom, čo sa pred vyše rokom s Magdalénou rozišli, násilne sa jej zmocnil Jano Zápotočný. Magdaléna otehotnela a ak nechcela zostať v hanbe, musela sa vydať. Nikdy však svojmu zákonitému mužovi nepatrila v srdci. A hoci svoje tajomstvo nikdy nikomu neprezradila, z Jana sa stal žiarlivý tyran a pijan. Magdaléna navyše prišla o spoločné dieťa, opäť potom, čo ju nešťastne kopol Janov kôň. Peter pochopí, že jeho milá je nešťastná a chce sa s ňou stretnúť, aby jej povedal, že sa na ňu nehnevá. Oboch ich stretne na poli, kam dorazí vo chvíli, keď po Janových ranách bičom utrápený kôň zavalí Magdalénu. Petrovi sa podarí zachrániť ju, no opäť čelí fyzickému útoku z Janovej strany. Zachráni ho príchod ostatných dedinčanov, ktorí dobehli na Magdalénin krik. Magdaléna po tomto incidente náhle ťažko ochorie a takmer umiera. Peter sa opäť snaží vyrovnať s tým, že ju stráca, tentokrát už navždy, ale Magdaléna sa akoby zázrakom vystrábi. Peter zájde za kňazom a prosí ho o pomoc pre svoju milú. Je pritom ochotný spraviť čokoľvek. Farár mu ponúka jediné možné riešenie: Aby jej pomohol, musí sa svojej lásky voči Magdaléne vzdať a dať Janovi najavo, že už nemá prečo na neho žiarliť. Aj keď s ťažkým srdcom, Peter kňazovi všetko sľúbi, ale tiež má podmienku. Chce, aby Jano Zápotočný na fare pred svedkami odprisahal, že Magdaléne už nikdy viac neublíži a bude jej dobrým mužom, takým, akého si ona zaslúži. Jano sa však k tejto žiadosti postaví odmietavo a ešte v ten deň donúti Magdalénu, aby držala koňa, kým on sám ho opäť fyzicky týra. Ostatní dedinčania sa stávajú svedkami celého utrpenia a snažia sa Janove útoky zastaviť. Kým sa však dostanú do dvora, splašený kôň sa vysilenej Magdaléne vytrhne z rúk a Jano zomiera pod jeho kopytami. Magdaléna je teraz síce slobodná, no Petra odmieta, pretože nesplnila svoju časť sľubu, ktorú si dali. Situáciu nakoniec zachraňuje farár, ktorý im teraz konečne môže zosobášiť. Ani po Janovej smrti matka so svadbou nesúhlasí a tak sa Magdaléna a Peter berú aj bez jej požehnania. Magdaléna sa vzdáva celého majetku v prospech švagrinej (Janovej sestry) a spolu s Petrom odchádzajú z dediny, aby konečne mohli šťastne spolu žiť na gazdovstve, ktoré pre nich zaobstaral Peter.

Tri gaštanové kone – Margita Figuli môžete kúpiť v e-shopoch za cenu od (Zdroj: Heureka.sk)
Porovnať ceny >>

Aj v tejto novele je ústredným motívom láska – trpezlivý boj o ňu –  opäť podporený témou prírody, ktorá v tomto prípade zohráva úlohu “pomocníka” dobrého, čestného a bohabojného hrdinu. Príbeh sa začína aj končí prosbou k Bohu, kvôli čomu na mňa celá novela pôsobí ako jedna ucelená modlitba. A Margita Figuli u Petra aj Magdalény naozaj vydzvihuje kresťanské cnosti (pokora, viera a odovzdanosť do božích rúk), ale zároveň ich spája s civilnými hodnotamii (rešpektovanie zákona, poriadku, ľudových tradícií). V zmysle prózy naturizmu kladie dôraz na potrebu spätosti človeka s “rodnou hrudou” s potrebou ukotvenosti (Peter sa vzdáva tuláckeho života obchodníka s drevom a stáva sa gazdom.) Podobne ako v poviedke Žalm biblický, aj tu je výrazná “osudovosť”. Osud predurčil Petrovi a Magdaléne spoločný život, no najprv si ho museli ťažko vybojovať a tak si ho zaslúžiť.

Poučenie

Každú knihu autor píše s nejakým zámerom. Tento jeho zámer sa pritom nie vždy musí zhodovať s tým, čo si z diela zoberie samotný čitateľ. Tri gaštanové kone pre mňa osobne znamenajú výzvu ísť si za svojím cieľom, nebáť sa prekážok, ale zdolávať ich vždy čestne, s rešpektom voči tradíciám a názorom ostatných a tak, aby človek nestratil svoju tvár.

Novela Tri gaštanové kone bola v roku 1966 sfilmovaná v réžii Ivana Balaďa.

film-tri-gastanove-kone

Michal Dočolomanský vo filme Tri gaštanové kone. Photo © Archiv STV

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.