Staré ale dobré 1. časť – Drak sa vracia

Volalo sa to povinné čítanie, ale knihy z tohto zoznamu čítal málokto. Škoda. Vybrané diela boli totiž aktuálne nielen v čase svojho vzniku. Ich silná výpovedná hodnota sa tiahla desaťročiami a ešte aj dnešná generácia mladých čitateľov v nich môže nájsť odpovede na aktuálne otázky súčasnosti. V seriály Staré ale dobré vám postupne predstavím najznámejšie diela slovenskej literatúry, ktoré jednoznačne stoja za prečítanie.

Dobroslav Chrobák: Drak sa vracia

Rozprávku (novelu) Drak sa vracia som vybrala do seriálu zámerne ako prvú. Ide totiž o žáner blízky vari všetkým ľuďom. Navyše táto próza, ktorá vyšla v roku 1943, ešte v tom istom roku získala prvé miesto v ankete Národných novín o najkrajšiu knihu roka. V povojnovom období bola postupne preložená do štyroch ďalších jazykov. Základné motto rozprávkového príbehu tvorí citát významného anglického spisovateľa poľského pôvodu Josepha Conrada:“Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí” a ešte aj dnes nám má čo povedať.

Priestor ani čas príbehu nie sú presne určené, ale to ani nie je podstatné. Dokonca aj dejová línia je pomerne plytká a dôležitá iba do tej miery, aby podporila podstatu hlavnej myšlienky tohto diela. Autor v rozprávke poukazuje na to, ako inakosť, odlišnosť jednotlivca dokáže vzbudiť nedôveru, strach, ba dokonca nenávisť “normálnej” väčšiny.

Pre dedinčanov bol Drak od začiatku vždy iba cudzinec – najdúch, prisťahovalec, od malička pripútaný k svojmu pestúnovi, bez bližšieho kontaktu s ostatnými. Ľudia si ho prestali všímať, ignorovali ho až do chvíle, kým sa na dedinu nezačali valiť nešťastia. Drakova odlišnosť a izolovanosť z neho spravili vinníka, obetného baránka.

“Bol vždy sám. Sám proti všetkým… Len on sám bol svedkom všetkých tých skutkov a myšlienok, čo privodili nešťastie na celú dedinu. Lebo že sa stal nešťastím dediny bolo už celkom isté. Ohne, povodne, hlad a choroby sprevádzali jeho kroky a boli pamiatkou na jeho prítomnosť. Tak aspoň usúdila dedina a taká musela byť pravda.”

“Všetci verili, že jeho prítomnosť v dedine môže značiť len nešťastie.”

Kríza vyvrcholila, keď kraj postihla neúroda a ľudí hlad. Ktosi Draka udal, že má v dome plné vrecia obilia, kým ostatní hladujú. Skupina mužov a žien agresívne vtrhla do vyžihárne. Ukázalo sa však, že vo vreciach mal Drak namiesto múky vzácnu bielu hlinu pre svoju hrčiarsku prácu. Ani to však dedinčanov nepresvedčilo a namiesto ospravedlnenia ho obvinili z bosoráctva.

“Nemou dohodou dospeli k rozhodnutiu, že ho musia odstrániť spomedzi seba. Nevedno však, kto sa na to odhodlal a kto to spravil. No jedného rána našli ho pastieri vystretého, s ošklivou ranou na čele…”

Drak sa zotavil vďaka mladej Eve, ktorej učaroval. Po poslednej príhode s dedinčanmi rezignoval a kraj opustil. Eva, ktorá porodila jeho syna, dala chlapca na výchovu starej matke do druhej dediny a sama sa vydala za muža Šima Jariabka, ktorého však nemilovala.

Po dlhej dobe sa však Drak opäť vracia – symbolicky “o Jáne” – a v dedine opäť nastáva zmätok.

“Až do Jána, až do Drakovho návratu, je všetko tak, ako má byť. Korienky naberajú vlahu z útrob zeme, vlaha sa mení na miazgu, miazga prúdi hore steblom, dostáva sa k zrnu a zrno sa nalieva mliečnou šťavou. Po Jáne prišla však náhla suchota a celý tento úsilný a vytrvalý dej je surovo prerušený. O Jakube je už tráva celkom vycvivená, zbožie zaškrelo, kravám prischlo mlieko a zem v hlinitých miestach sa natoľko rozpukala, že je nebezpečné hnať tade statok… Ak do týždňa poriadne nespŕchne, ak zem znova nenamokne, príde bieda a hlad.”

Ľudia nezabudli, neodpustili. Nikto však netuší, ako situáciu riešiť. Ku kolektívnej nenávisti voči Drakovi sa pridružuje aj osobná nenávisť Šima Jariabka, ktorý sa bojí o svoju mladú ženu Evu. Dedinčania preto očakávajú, že Šimon s ich tichým súhlasom “zaútočí” ako prvý. Ten je rozhodnutý zbaviť sa svojho soka v láske, no svojho zámeru sa vzdá po tom, ako vidí Draka upevňovať lastovičie hniezda.

“Naozaj sme nečakali, že nájdeme Draka pri takomto zamestnaní. Zdá sa, že naše poslanie sa tým skončilo. Či možno skočiť od chrbta na chlapa, ktorý si dáva toľko roboty s ošetrovaním lastovičích hniezd?”

“… nebudeme ho vyrušovať a odídeme po svojej práce. Nech nás za to vysmejú tí, čo to nebudú schopní porozumieť!”

Pre Šimona sa konflikt zdanlivo končí, no pokušenie ho ešte len čaká. Po tom, čo do dediny príde pastier oznámiť, že dobytok na lúkach je ohrozený suchom a hladom, pričom jeho záchrana je nemožná, ponúkne dedinčanom pomoc práve Drak. Strach o zvieratá je veľký, no nedôvera ľudí  je stále silná. Drak navrhne, aby s ním poslali ďalšieho chlapa a voľba padne práve na Šimona. A práve touto cestou sa začína symbolická očista dvoch ľudí. Drak si postupne svojím konaním buduje dôveru, Šimon ponechaný v lone prírody len svojim myšlienkam rozoberá svoj vnútorný konflikt a nachádza odpovede na mnohé otázky. Vštepená nedôvera však udrie ešte poslednýkrát, keď Šimon s Drakom so zachráneným dobytkom prejdú na poľskú stranu. Šimon je svedkom zdanlivej zrady po tom, čo vidí Draka v družnom a priateľskom rozhovore s dvomi Poliakmi. Je presvedčený, že Drak predal dedinský dobytok Poliakom a jeho zradu sa rozhodne pomstiť. Jeho útok mu však nevyjde a sám končí v bezvedomí. Preberá sa až v neznámej kolibe. Nikto ho nestráži a všetci jeho “nepriatelia” sedia vonku pri ohni. Rozhodne sa ujsť a vyhľadať pomoc rodných dedinčanov. Hnaný nenávisťou po príchode domov podpáli Drakovu chalupu a mieri za richtárom. Až u neho sa dozvedá, že všetko je úplne inak…

Záver príbehu prezrádzať nebudem, hoci je viac než jasné, že tak, ako napokon v každej rozprávke, aj tu sa všetko končí dobre. Chýba len povestný zvonec, ktorý dáva rozprávkam koniec.

Pohladenie pre dušu

Text je silno lyrizovaný a zameriava sa najmä na vnútorné prežívanie hlavných hrdinov. Je priam zarážajúce, ako hodnoverne autor dokáže sprostredkovať čitateľovi pocity, či stav mysle postáv pomocou metafor a symbolov.

Príklad opisu Šimonovej bezmocnosti a hnevu:

“No leží to v ňom príliš hlboko a darmo sa s tým mocuje. Spustí sa na lavičku pod stenou, oprie hlavu medzi zaťaté päste a zavrie oči pred stúpajúcou povodňou. Cíti, ako sa jej mútna hladina vzdúva vždy vyššie a vyššie, ako špliecha okolo uhlov, ako sa na nej robia lievikovité víry, ktoré ho ťahajú stále hlbšie a hlbšie. Z diaľky počuť temné hučanie, dunivé nárazy a zdusené, krátke výkriky. Nemá sily vstať a ujsť. A ani niet kam ujsť. Voda sa už dostala všade, povodeň zaplavila celý kraj.”

Text je podobnými opismi ľudí, ich myšlienok či okolitej prírody doslova popretkávaný. Nie je to však otravné. Práve naopak, opisy, sny, predstavy výrazne podporujú samotný charakter príbehu a podčiarkujú zvolenú tému. Ako keď tkáč votká do kvalitnej bielej tkaniny červenú niť, ktorá vyzdvihne jednoduchosť bielej látky, zvýrazní jej krásu a poteší oko, tak príbeh o “hľadaní stratenej cti, lásky a dôvery ľudí” pohladí čitateľovu dušu.

Poučenie

Keď som spomínala, že dielo má čo povedať aj súčasnému čitateľovi, mala som na mysli najmä posolstvo, ktoré nám hovorí, aby sme sa vyvarovali odsudzovaniu odlišných ľudí len preto, že nezapadajú do našich predstáv o normálnosti. Treba si uvedomiť, že nedôvera plodí predsudky a strach a strach plodí nenávisť a agresivitu. Nedajme sa strhnúť davom, používajme vlastný rozum a hlavne sa riaďme srdcom. To, že je niečo iné neznamená hneď, že je to zlé. Odlišnosť nás robí výnimočnými. Doprajme ľuďom šancu spoznať ich a až potom súďme.

Drak sa vracia môžete môžete kúpiť v týchto obchodoch (edícia z roku 2013).

Ukážka z filmu Drak sa vracia

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *