Smiljan Rozman: Tvrdohlavá Urša
(Román vyšiel v Juhoslávii v roku 1981. V slovenčine ho vydavateľstvo Mladé letá vydalo v roku 1988.)
Ešte si pamätáte, čo ste čítali v časoch svojho detstva? Ja si spomínam úplne presne. Asi do siedmej triedy to boli výlučne rozprávky. Rozprávkových kníh mám tri plné regály a stále čakajú, kým ich do rúk chytia moje deti (žiaľ, doposiaľ sa tak nestalo). Potom som “zhltla” všetky vtedy dostupné diely Pána Tragáčika a akosi prirodzene som prešla na Tarzana a po ňom som zamierila do otcovej knižnice a opustila som ju, až po prečítaní jeho starých ale dobrých Mayoviek. Prvé vreckové som potom investovala do paperbeckových westernoviek.
No a medzi túto výlučne chlapčenskú literatúru sa nejakou náhodou zatúlal jediný dievčenský román Tvrdohlavá Urša. Čítala som ho približne vo veku mojej dcéry a tak mi napadlo, že by som ju mohla prepašovať do nového domova. Dieťa však mamičkino nadšenie ani náhodou nezdieľalo. Asi sa zľaklo malých písmen na dvestopäťdesiatich stranách a kniha sa sušila na písacom stole v detskej izbe niekoľko dní.
Vôbec som si nepamätala, o čom román od Smiljana Rozmana je, ale ak som si ho v roku 1988 kúpila a prečítala, asi bol dobrý. A tak som si zaumienila oprášiť svoje spomienky a pustila som sa do nej znova. A? Bola som celkom príjemne prekvapená. Kniha rozpráva bežný príbeh bežného dievčaťa, žiačky základnej školy. Urša žije s prehnane starostlivou a konvenciami spútanou mamičkou, ktorá sa snaží so svojej dcéry vychovať pravú dámu: S oteckom, ktorý sa, naopak, vo výchove veľmi nerealizuje a so svetovým dedkom – bývalým námorným kapitánom, ktorého jej môžu závidieť všetky decká. Najviac však spolužiak Jakub – otravný bezočivec, no zároveň fantastický frajer, ktorý dokáže všetko, čo si zaumieni. Hlavne, ak sa tým zapáči Urši. A tak tu okrem hľadania cesty od detstva k dospievaniu nájdeme aj obligátny príbeh dievčenského románu – príbeh prvej lásky, sprevádzaný slzami šťastia aj smútku a ukradnutými bozkami. Viem si predstaviť, že práve pre tento príbeh náklonnosti a zvláštneho priateľstva medzi chlapcom a dievčaťom sa mi román Tvrdohlavá Urša naozaj páčil. Rovnako ako moje spolužiačky, aj ja som v sebe objavila Uršu, zmietajúcu sa kdesi na hranici medzi končiacim sa detstvom a začínajúcou sa pubertou. Dievča, ktorá medzi spolužiakmi malo tiež svojho (samozrejme veľmi prísne utajeného) Jakuba.
Od roku 1988 sa veľa zmenilo. Dnešné deti považujú za úplne bežné veci, o ktorých by som sa vtedy nedočítala ani v knihách Julesa Verna. Ale podstata samotného detstva a dospievania, so všetkými radosťami aj starosťami je úplne rovnaká ako pred dvadsiatimi siedmymi rokmi. A preto si myslím, že kniha Tvrdohlavá Urša od Smiljana Rozmana je nadčasová. Ak si z príbehu odmyslíme niektoré bežné pojmy z doby socializmu ako sú milícia, oslovenie súdruh/súdružka, či prísahu na čestné pionierske, má tento, takmer tridsaťročný príbeh, odohrávajúci sa ešte v bývalej Juhoslávii (po rozdelení v Slovinsku), čo povedať aj tým našim dnešným deťom. Ja ho jednoznačne odporúčam ako rozumnú náhradu za všetky súčasné plytké príbehy najmä z pera amerických autorov, ktorých sú dnes plné kníhkupectvá. Česť výnimkám.