Jo Nesbo: Krv na snehu

Kto pozná Nesba a čítal jeho geniálne krimi, bude z najnovšieho prírastku sklamaný. Krv na snehu neponúka silný príbeh ani povestné napätie. Kto tohto Nóra nepozná, po prečítaní jeho novinky si už pravdepodobne žiadnu inú knihu od neho nekúpi.

Patrím k prvej skupine, a tak som sa na novú knihu autora mrazivých severských krimitrilerov veľmi tešila. Jeho predchádzajúce romány boli plné napätia a nečakaných zvratov. Preto som do kníhkupectva bežala hneď, ako sa novinka objavila na pultoch. Keď som však knihu konečne držala v rukách, všetko nadšenie zo mňa opadlo. Tá subtílna knižočka za bezmála 11 eur má byť novinkou TOHO Jo Nesba? S obchodu som odišla s prázdnymi rukami, ale keďže sa hovorí: “Nesúď knihu podľa obalu,” nechala som si to preležať v hlave a nakoniec som si  povedala, že aj táto novinka si zaslúži šancu. Priznávam sa, že trochu (možno trochu viac) zohrala úlohu aj moja zvedavosť. Knihu som si však – pre istotu – iba požičala z knižnice.

Vydavateľ sľubuje nového hrdinu, ktorý však tentokrát nestojí na strane zákona. Máme sa pripraviť na “zločinca s prchkou povahou, ktorý nám však bude viac než sympatický.” Sympatický zločinec? To asi nepôjde, pomyslela som si. Na druhej strane ani Harry Hole nebol dobrý chlapec a aj tak som si abstinujúceho alkoholika obľúbila.

Knihu som prečítala za tri hodiny čistého času (teda dvakrát rýchlejšie ako dámsky magazín) a pravdupovediac bola som celkom rada, že to už mám za sebou.

Krv na snehu ponúka plytký a veľmi jednoduchý príbeh, ktorý sa dá zhrnúť pár slovami: nová “zákazka” a jej následky: Trochu hlbší význam má byť pravdepodobne ukrytý v druhej línii, kde sa čitateľ v retrospektíve vracia do minulosti hrdinu, sleduje jeho myšlienky a vníma pocity. A musím povedať, že tento zločinec – zvaný inak aj Olav –  si tak pootváral svoju dušu a povylieval svoje srdce, až mi to bolo miestami trápne. Viac ako sympatie vo mne vyvolal ľútosť. Otec zločinec, matka príliš slabá žena, ktorá svojho tyrana tak veľmi milovala, že nenašla dosť síl opustiť ho a realitu radšej utápala v alkohole. A tak sa životným krédom tohto chlapca stalo niečo ako “zabíjam, lebo sa nechcem nechať zabiť. Inú možnosť nemám, ľutujte ma.”

Pýtate sa, či má táto kniha aj nejaké pozitíva? Možno trochu nadhľadu, štipku irónie, akomak lásky a malé prekvapenie na záver. Pri všetkej úcte k Nesbovi, viac som nenašla a s čistým svedomím môžem konštatovať, že Krv na snehu ani zďaleka nie je bestseller a určite ani ašpirant na knihu roka. Je to iba čítanie pre menej náročného čitateľa, ktorý nechce veľa premýšľať. Ja som sa dosť nudila.

Vydavateľstvo pripravuje aj Krv na snehu II. Dúfam, že to bude vydarenejší kúsok, aj keď ja osobne som po prvom príbehu dosť skeptická.

Krv na snehu

Krv na snehu
3.4

Celkové hodnotenie

4.0 /10

Atraktívnosť vybranej témy

3.0 /10

Presvedčivosť príbehu

3.0 /10

Udržanie čitateľovej pozornosti

3.0 /10

Prekvapivé zvraty a rozuzlenia

4.0 /10

Pozitíva

  • Prečítate to veľmi rýchlo

Negatíva

  • Chýba napätie, gradácia
  • Plytký príbeh plný gýčových pocitov
  • Šité horúcou ihlou
  • Čitateľ sa cíti byť oklamaný

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *