Hviezdoslavov Kubín – ako vybrať vhodný text

Už niekoľko rokov pravidelne sprevádzam dcéru po rôznych recitačných súťažiach. Teším sa, že ich je tak veľa, lebo dnes neexistuje nič, čo by deti primälo k čítaniu (odporúčaná literatúra nie je tým, čím bola povinná) a aspoň prostredníctvom súťaží sa dostanú k umelecky hodnotnej literatúre. Teda, mali by sa.

Šaliansky Maťko je súťaž v prednese povestí. Tam je výber zúžený, ale o to jednoduchší. Slovenská literatúra je na povesti bohatá a je z čoho vyberať. Rozprávkové vretienko je tiež jasne definované, ale detských rozprávok slovenských aj zahraničných autorov je neúrekom a od výmyslu sveta. Hviezdoslavov Kubín je však trochu iná šálka kávy. Tu sa pri výbere vhodného textu vždy poriadne zapotíme. Národnosť autora v tomto prípade síce nie je podstatná, ale ja osobne som presvedčená, že v súťaži pomenovanej podľa najväčšieho slovenského básnika by mal byť výber slovenských autorov dôležitou podmienkou.  Aj preto sa pri hľadaní textov zameriavam výlučne na slovenskú tvorbu. Človek by povedal, že to nemôže byť nič náročné, veď regály v kníhkupectvách sa doslova prehýbajú pod ťarchou kníh od viac či menej známych slovenských autorov a autoriek. Lenže nie je text ako text a na základe vlastných skúsenosti musím smutne skonštatovať, že iba mizivé percento z nich zodpovedá náročným kritériám výberu pre umelecký prednes. A práve umelecká a výpovedná hodnota vybraného textu a jeho dramaturgia dokážu posunúť jazýček váh v prospech či neprospech jednotlivca v najvyšších kolách súťaže (krajské kolo), kde úroveń súťažiacich z hľadiska techniky prednesu je už takmer vyrovnaná. A práve preto sa výberu textu s dcérou svedomito venujeme už od začiatku školského roka.

Rada by som v tomto článku poukázala na niektoré knihy alebo samotné texty, ktoré prešli mojimi rukami a veľmi ma oslovili. Moje skúsenosti možno pomôžu ďalším rodičom talentovaných detí. Iba upozorňujem, že môj výber sa orientuje na výlučne texty pre dievčatá. S tými pre chlapcov skúsenosti nemám, aj keď pri čítaní som narazila na pár naozaj dobrých chlapčenských príbehov.

V jednej starej knižke z mojich detských čias (Sto najsmiešnejších rozprávok) som naďabila na text Ondreja Sliackeho – Altamíra: Príbeh malej Danky, ktorej otecko mal rád jaskyne a veľa cestoval. Jedného dňa Danke ukazoval krásnu obrázkovú knihu, kde bola vyfotografovaná jaskyňa Altamíra, známa pravekými kresbami zvierat. Danka, ktorá by otecka mala najradšej stále doma, pripravila preňho v detskej izbe úžasné prekvapenie. Steny pomaľovala zvieratkami presne tak, ako to videla v knihe. Otecko sa na ňu za to veľmi nahneval, lenže dievčatko mu vysvetlilo, že to spravilo len preto, aby nemusel tak často odchádzať z domu a otecko jej, samozrejme, všetko odpustil.

Tento text je síce krátky, no zato krásne vypoitovaný. Z hľadiska dramaturgie obsahuje pasáže rozprávača aj dialógy, s ktorými sa dá veľmi pekne pracovať. Hoci je staršieho dáta (myslím, že som ho ako prváčka mala v čítanke), nech vás to neodradí. Aj dnes má veľkú výpovednú hodnotu. Je vhodný pre druhú súťažnú kategóriu.

Nepoznám nikoho, kto by nepočul príbeh o Malom princovi od Exupéryho. Malú princeznú od Jána Uličianskeho však pozná málokto a pritom táto kniha získala ocenenie Najlepšia detská kniha roka. Právom. Je to krásny, čistý, zmysluplný a poučný príbeh o malej princeznej, ktorá túži nájsť si na našej Zemi svoje miesto, adresu a svoju mamu. “Na neobyčajnej ceste hľadania stretáva starú pani Učiteľku, pani Perfektnú, exotickú Dadu z Trinidadu, energickú Trojmamu, depresívnu pani Sklamanú či ezoterickú Veštkyňu. Ani jedna z nich však nie jej pravou mamou. Podarí sa jej ju napokon nájsť? Príbeh, na ktorý sa nedá len tak ľahko zabudnúť, nás prinúti rozmýšľať o pravých životných hodnotách, sile lásky, priateľstva a ľudskej blízkosti.” (anotácia vydavateľa, ja by som to lepšie nevystihla)

Francúzsky Malý princ je krásna a láskavá kniha a trúfam si povedať, že slovenská Malá princezná sa jej svojou umeleckou a výpovednou hodnotou vyrovná. Ani jedna detská kniha ma ako dospelého človeka tak neočarila a nezanechala vo mne taký hlboký dojem, ako práve Malá princezná. Všetky príbehy v tejto útlej knižočke sú krásne, smutné aj úsmevné, ale z pohľadu umeleckého prednesu ma najviac oslovil príbeh o staručkej učiteľke. Dá sa s ním krásne pracovať a rovnako ako predchádzajúci, je určený pre druhú súťažnú kategóriu.  

Gabriela Futová je známa slovenská autorka literatúry pre deti a mládež. Máme od nej doma viacero kníh. Dcére sa páčia jej vtipné texty. A hoci si ich malí recitátori vyberajú práve pre ich hravosť, humor a deťom blízky jazyk, odborná porota vo vyšších kolách súťaže ich výber veľmi neoceňuje. Nie preto, že by boli zlé, len sú vhodné skôr na čítanie ako na umelecký prednes. Nedá sa s nimi dobre pracovať a pri prednese nezanechávajú u poslucháča hlbšiu myšlienku Súhlasím. Je však jeden veľmi krásny text, ktorý som objavila pri čítaní knihy Chlapci spadli z višne, dievčatá z jahody. Gabriela Futová túto knihu napísala spolu s ďalším známym autorom Romanom Bratom. V knihe poviedok pre mládež sa nachádza príbeh Huslistka. Je to príbeh s pridanou hodnotou a dobrou poitnou, ktorý určite stojí za prečítanie a je podľa mňa mimoriadne vhodnou voľbou dievčat 6-teho a 7-meho ročníka.

Ako som už spomínala, človek musí poriadne hlboko hrabať, aby objavil niečo doposiaľ neobjavené, neotrepané. A ja som pri takomto hľadaní na internete šťastnou náhodou naďabila na Janu Bodnárovú. Nevedno prečo som o nej predtým nepočula. Na Wikipédii som sa dočítala, že je autorkou mnohých doma a svetovo ocenených detských kníh a literatúry pre mládež. Z jej diel som si do domácej knižnice obstarala Dievčato z veže a knihu poviedok Trinásť. Prvá menovaná, útla knižočka “je príbehom 10 ročnej Ajky, ktorá žije v neúplnej rodine: sama s mamou – architektkou, vo výnimočnom a vzrušujúcom prostredí zrekonštruovanej veže na okraji malého mesta. Dievčatko je zároveň obklopené zaujímavými ľuďmi. Sú nimi jej verná kamarátka, starý geológ, teta zaoberajúca sa alternatívnou medicínou, bývalý vojenský pilot, ktorý žije v Paríži, ale navštevuje svojich príbuzných v mestečku, cirkusový chlapec, s ktorým Ajka zažije prvú lásku, a najmä mamin priateľ, astronóm Daniel, ktorý najprv vyvoláva v dievčatku emocionálny zmätok – útek z domu – ale neskôr, keď Daniel v špici veže umiestni ďalekohľad a pozoruje s Ajkou nočnú oblohu, získava si dôveru dievčatka„. (anotácia vydavateľa)

Kniha sa v ďalšom pláne usiluje vyvolať sympatie detského čitateľa voči životu detí, ktoré žijú v neúplných rodinách, a to cez pôsobivý príbeh ich rovesníčky.

Kniha nemá kapitoly, ale dajú sa z nej vybrať samostatné texty s výpovednou hodnotou. Ak po nej siahnu dievčatá vo veku hlavnej hrdinky, výberom z tejto knihy určite nič nepokazia.

Súbor poviedok Jany Bodnárovej Trinásť je určený pre vekovú kategóriu detí približne od 11 do 14 rokov. Každý príbeh sa venuje dôležitej tematike a odpovedá na aktuálne otázky súčasnej doby, ktoré trápia citlivú detskú dušu: rasismus, šikanovanie, spolužitie s mentálne postihnutými rovnestníkmi ousiderstvo… Texty vedú deti k hlbšiemu vnímaniu medziľudských vzťahov, prírody, či histórie. Všetky texty v tejto knihe sú hlboké a prepracované. Vzhľadom na vek, dispozície a povahu mojej dcéry sme si zvolili poviedku Kamarátka, ktorá poučuje i pavúkov. Mladá Tamara nám rozpráva príbeh o tom, ako sa zoznámila s mentálne postihnutou rovesníčkou Peťkou – ich novou susedou. S Tamarou čitateľ postupne prechádza od počiatočnej ignorácie plynúcej z nevedomosti, cez odmietanie a ľútosť až ku skutočnému, čistému priateľstvu.

Aj tento rok sme začali hľadať texty už v septembri. V knižnici som objavila súbor ocenených poviedok v 9-tom ročníku súťaže Detská poviedka od renomovaných aj začínajúcich autorov. Súťaž už tradične organizuje Vydavateľstvo Perfekt v spolupráci s detským časopisom Fifík. Kniha nesie názov víťaznej poviedky Skejťácke tenisky a skutočne ma prekvapilo, koľko dobrých textov dokážu slovenskí autori napísať. Mňa osobne asi najviac oslovila práve tá víťazná – Skejťácke tenisky od Viery Babaríkovej. Rozprávačom je však chlapec a preto musíme s dcérou hľadať ďalej. V každom prípade súbor poviedok Skejťácke tenisky je v poradí už deviatym a preto pevne verím, že z predchádzajúcich ôsmich si vyberieme niečo, čo nám naozaj sadne.

Dúfam, že som vás mojím článkom aspoň trochu inšpirovala. Netvrdím, že svojim deťom máte vybrať práve vyššie spomínané texty. Pri výbere vhodného príbehu treba zohľadňovať nielen vek a pohlavie, ale aj povahu a temperament dieťaťa a v neposlednom rade musí príbeh osloviť samotného interpreta. Pretože iba ak dieťa správne pochopí myšlienku prednášaného textu, bude ju vedieť aj presvedčivo podať ostatným.

Nie som odborník ani pedagóg. Som iba obyčajná mama s päťročnými skúsenosťami z recitačných súťaži, ktorú baví čítať a lásku ku knihám sa snaží preniesť aj na svoje deti. Veľmi ma teší, ak si moja dcéra prečíta aspoň tri poviedky s myšlienkou a vyberie jednu, ktorá jej najlepšie sadne. Úspech na súťaži je len príjemnou pridanou hodnotou.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *